Podujatie patrí medzi najvýznamnejšie svetové stretnutia odborníkov, ktorí sa venujú výskumu rovnokrídlovcov, teda kobyliek, koníkov a svrčkov. Na kongrese sa zišli vedci z približne 40 krajín. Po jeho skončení sa vedci presunuli na terénny výskum do okolitých častí Ánd. Do 18. marca budú zbierať materiál a skúmať miestne druhy priamo v prírode. Je pritom možné, že objavia aj nové druhy.

Krištín priblížil, že výskum tejto skupiny hmyzu začali výrazne meniť nové technológie. Vedci podľa jeho slov využívajú napríklad geolokátory a fluorescenčné markery, ktoré umožňujú sledovať pohyb a mobilitu hmyzu v prírode. „Významný pokrok prinášajú aj moderné metódy analýzy akustiky, vďaka ktorým môžu vedci detailnejšie skúmať dorozumievanie kobyliek, koníkov a svrčkov. Dôležitú úlohu zohrávajú i genetické metódy, ktoré pomáhajú objasniť evolúciu druhov a rozlíšiť príbuzné druhy,“ vysvetlil ekológ. V Európe sa za posledné roky objavili nové druhy rovnokrídlovcov. Súvisí to nielen s klimatickou, ale aj širšou globálnou zmenou, ako napríklad s presunom druhov v dôsledku dopravy. Krištín podotkol, že len na Slovensku za posledných päť rokov zaznamenali päť nových druhov. V jednom prípade išlo o endemický druh koníka, ktorý žije iba v alpínskych polohách Západných Tatier.

SAV doplnila, že medzi hlavné témy súčasného výskumu patrí evolúcia, genetika, etológia či vymieranie a ochrana tejto skupiny hmyzu. Práve kongres poskytol priestor na výmenu skúseností, plánovanie spoločných projektov, vedeckých expedícií a spolupráce univerzít. Slovenský výskum má podľa Krištína v medzinárodnej diskusii svoje dôležité miesto. „Slovensko má totiž na pomerne malej ploche mimoriadne rozmanité biotopy – od 94 do 2655 metrov nad morom – a aj veľmi vysoký počet druhov. Na území Slovenska evidujeme 134 druhov rovnokrídlovcov, čo je na takú malú krajinu viac ako v niektorých väčších štátoch západnej či severnej Európy,“ vysvetlil ekológ.