Podarí sa Moskve a Damasku úplne vytlačiť Američanov zo Sýrie a zabrániť krádežiam ropy?

Damask 6. novembra 2019 (HSP/Topcor/Foto:TASR/AP)

Američania stiahli väčšinu svojich vojsk zo Sýrie a ponechali v Sýrii len približne 1000 amerických vojakov a niekoľko desiatok tankov Abrams, ktoré kontrolujú sýrske naftové polia východne od Sýrie, produkcia sýrskej ropy smeruje do Iraku, kde sa šmahom americkej ruky mení na irackú ropu a pokračuje jej export. Sýrska ropa približne v objeme 30 miliónov USD mesačne tak pomáha Američanom vykryť minimálne financovanie Kurdov v Sýrii

Damask vďaka aktívnej pomoci Moskvy a Teheránu získal veľké úspechy. Sýrske vládne jednotky, ktoré pri vstupe Ruska už stáli na pokraji totálnej porážky sa skonsolidovali a získali veľkú časť území pod svoju kontrolu. Na severe krajiny Sýrčania získali aj obkľúčové kurdské mestá, vrátane Manbidju. Sýrčania tak de facto kontrolujú sýrsku hranicu, 30 km pásmo vytvorené Turkami na sýrskom území pozdĺž sýrsko-tureckej hranice tu nebude večne a Turci nespochybňujú fakt, že po nejakej dobe odovzdajú toto územie pod kontrolu Sýrčanom. Do uvedenej zóny však najprv pošlú väčšinu sýrskych imigrantov, ktorí do Turecka utiekli pred občianskou vojnou v Sýrii, rozpútanou Američanmi.

Situácia v Sýrii sa teda vyvíja v prospech Moskvy, Teheránu i Damasku a odchod Američanov sa vníma vo svete ako ich porážka. Asad s pomocou Ruska a Iránu zachránil svoju krajinu a podobne ako Venezuela ukázal, že je reálna možnosť znemožniť Američanom presadzovať ich predstavy, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom.

Občianska vojna v Sýrii však totálne rozvrátila túto kedysi jednu z najrozvinutejších krajín Blízkeho východu. Takmer polovica sýrskeho obyvateľstva je bez práce, za hranicou biedy žije takmer 80 % obyvateľov Sýrie. V krajine je hyperinflácia, jedna z najvyšších vo svete. Negatívnu úlohu zohrali aj sankcie, ktoré voči Sýrii zaviedli Američania a ktoré pod americkým nátlakom dodržiava aj EÚ, v čele ktorej  je stále množstvo proamerických politických elít, ich vplyv sa však v poslednej dobe oslabuje.

Rusko, Irán, Sýria i Turecko pokračujú v riešení sýrskeho problému. Američania rýchlo situáciu vyhodnotili a zistili, že situácia začína byť pre nich v Sýrii nebezpečná, zbalili svoje kufre a stiahli sa do Iraku. Zostala len skupina príslušníkov špeciálnych síl, ktorá vojensky kryje kradnutie sýrskej ropy, s  otvorenými krádežami cudzieho majetku evidentne nemajú Američania žiadne morálne problémy.

Začína tak rezonovať otázka – dokedy budú môcť Američania kradnúť sýrsku ropu? Minulý rok vo februári najali Sýrčania časť žoldnierov, z ktorých väčšina pochádzala z krajín bývalého ZSSR. Títo žoldnieri sa pokúsili v mene Damasku obsadiť naftové polia východne od Eufratu. Američania sa informovali u Rusov či sa v týchto skupinách nachádzajú aj ruskí vojaci. Po odpovedi že v skupine sa žiadni ruskí vojaci nenachádzajú, Američania žoldniersku skupinu, ktorá sa pokúšala obsadiť ropné polia zničili.

Pred Moskvou a najmä pred Damaskom tak ostáva vyriešiť problém ako dostať Američanov zo Sýrie. Recept je jasný. Nepôjde ani o oficiálny útok sýrskej armády a ani o oficiálny útok ruských lietadiel na automobilové konvoje s kradnutou ropou. Pôjde to podľa iránskeho vzoru z oblasti Rakky, kde neznámi útočníci využívali guerillové útoky voči Kurdom a americkým konvojom.  Je možné, že v blízkej budúcnosti začnú neznámi ozbrojenci, pravdepodobne zvyšky teroristov z Islamského štátu, útočiť na spomenuté konvoje s kradnutou sýrskou ropou podľa podobného scenára akým kedysi v minulosti mudžahídi v Afganistane útočili na sovietske vojenské kolóny. Sovietom nepomohla ani vzdušná nadvláda, mudžahídi mali k dispozícii dostatok Stingerov, ktorými spôsobili spúšť medzi sovietskymi vrtuľníkmi a Su-25.

K podobnej situácii môže prísť aj v Sýrii. Žiaľ pri občianskej vojne sa do rúk teroristov dostalo množstvo sýrskych prenosných komplexov Igla, ktoré dokážu zostreľovať ľubovoľné vrtuľníky. Cisterna s ropou je veľmi horľavá, presvedčili sa o tom svojho času aj Turci, ktorí pred vstupom Ruska do konfliktu takisto v Sýrii kradli sýrsku ropu. Po niekoľkých zničených konvojoch už Turci ani medzi biednymi Sýrčanmi nenašli dostatok ochotných šoférov, ktorí by sa nechali najať na sebevražednú prácu šoféra cisternového vozidla s kradnutou sýrskou ropou.

Asad sýrsku ropu potrebuje k tomu, aby začal obnovovať Sýriu zničenú občianskou vojnou, rozpútanou Američanmi. Američania v Sýrii nemajú čo robiť, nachádzajú sa v krajine v rozpore s medzinárodným právom, bolo by vhodné aby Sýriu opustili čo najskôr.

Sergej Maržeckij