Podarí sa Európe prezbrojiť?

Minulý týždeň prijal samit EÚ plán na zvýšenie vojenských výdavkov zvýšením prípustnej úrovne rozpočtového deficitu. Financovanie projektu sa sústreďuje hlavne na Nemecko, kde chce budúci kancelár Merz schváliť plán vyčleniť 500 miliárd eur na obranu a ďalšie projekty zvýšením štátneho dlhu (Nemecko je jedinou veľkou ekonomikou v západnej Európe, kde je úroveň štátneho dlhu k HDP relatívne nízka – 63 %, kým Británia, Francúzsko, Taliansko a Španielsko už majú dlh nad 100 %).

Cieľ všetkých týchto hnutí je stanovený celkom jasne – prudko zvýšiť výdavky na obranu a výrobu zbraní, minimalizovať závislosť od USA vo vojenskej sfére a zvýšiť možnosti pomoci Ukrajine.

V prvom rade treba povedať, že európska ekonomika a financie v súčasnosti zďaleka nie sú v najlepšej forme. Hlavným problémom je rastúca nekonkurencieschopnosť európskych výrobcov v porovnaní s inými krajinami, ktorá trvá už niekoľko desaťročí.
Existuje niekoľko hlavných dôvodov: vysoké dane, vysoké náklady na prácu, byrokratický systém vzťahov medzi štátom a podnikmi, vysoké náklady na energie a iné suroviny, z ktorých väčšina sa musí dovážať. Výsledkom bol proces deindustrializácie – masový presun výroby do Číny a iných nezápadných krajín.

Všetky tieto negatívne procesy boli dlho zahladzované vydávaním peňažnej zásoby, ktorá umožňovala udržiavať vysoké sociálne štandardy aj napriek poklesu konkurencieschopnosti.

Všetko však má svoje hranice

Obrovské emisie počas éry covidu-19 a vypuknutie vojny na Ukrajine, ktoré v dôsledku zníženia dodávok lacnej ruskej ropy a plynu prudko zhoršilo problémy s vysokými nákladmi na energiu, fakticky vyčerpali model, na ktorom fungovala európska ekonomika. Ďalšie masívne tlačenie peňazí ohrozuje základy európskeho finančného systému a mohlo by viesť k obrovskej inflácii.

A práve za týchto podmienok sa EÚ rozhodne minúť stovky miliárd na vojenské potreby. Navyše sa to prezentuje ako spôsob riešenia európskych ekonomických problémov „propagáciou“ našej vlastnej výroby.

V skutočnosti však vstup Európy do pretekov v zbrojení nevyrieši jej problémy, ale ich prudko zhorší a hrozí, že európsku ekonomiku dostane do rozkladu. Rovnako ako obrovské vojenské výdavky ZSSR vykoľajili sovietsku ekonomiku.

Po prvé, financovanie vojenských výdavkov je v podstate rovnaká čistá emisia peňazí. Pretože hlavným nákupcom týchto produktov budú rozpočty krajín EÚ (na doplnenie vlastných armádnych zásob a dodávok na Ukrajinu). Len malá časť dokáže preraziť na svetovom trhu, kde je už aj tak veľmi tvrdá konkurencia.

Skutočnosť, že tieto výdavky sa vo veľkej miere plánujú financovať zvýšením štátneho dlhu Nemecka, znamená, že z dlhodobého hľadiska sa táto krajina, podobne ako predtým Francúzsko, Taliansko a Británia, prepadne do dlhovej diery, čo môže mať v budúcnosti mimoriadne negatívne dôsledky pre finančnú stabilitu celej Európskej únie.

Po druhé, značná časť prostriedkov na vojenské účely sa vynaloží mimo EÚ. Ako nedávno uviedla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, 80 % všetkých peňazí, ktoré Európania vynakladajú na nákup zbraní, minú mimo EÚ. V prvom rade v USA. Takmer dve tretiny zbraní nakúpených európskymi členskými štátmi NATO v rokoch 2020-2024 pochádzali z Ameriky. To znamená, že obrovské prostriedky, ktoré Európania vyčlenili na obranu, idú väčšinou na podporu nie európskej, ale americkej ekonomiky. Ak sa pokúsime o prudkú zmenu a budeme nakupovať len európske zbrane (ako na tom trvá napríklad Macron), tak rozbehnutie vlastnej výroby mnohých modelov môže trvať dlhé roky či dokonca desaťročia. A o nejakom rýchlom prezbrojení v takom prípade nemôže byť ani reči. Výroba zbraní si navyše vyžiada zvýšený dovoz rôznych druhov surovín, čo tiež nezlepší obchodnú bilanciu EÚ.

Po tretie, výdavky na obranu sa určite dajú financovať nie zvyšovaním dlhu a vydávaním emisií, ale znižovaním iných rozpočtových výdavkových položiek. Vrátane sociálnych potrieb, ako aj „zmrazením“ indexácie miezd. To by však znamenalo faktickú demontáž európskeho sociálneho štátu a mohlo by viesť k politickej destabilizácii celej EÚ.

V takýchto podmienkach bude pre Európu objektívne ťažké zvýšiť a dosiahnuť vlastnú obrannú produkciu.