Počet mladých ľudí hľadajúcich pomoc pri PPP vzrástol o 190 percent

„Počet mladých ľudí vo veku 13 až 19 rokov, ktorí v prvej polovici roka 2025 vyhľadali pomoc na linke pomoci, sa takmer strojnásobil,“ priblížila komunikačná špecialistka organizácie Lucia Štedlová pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia. Upozornila, že o odbornú pomoc ľudia žiadajú zväčša až vtedy, keď sami nevidia riešenie a pociťujú frustráciu z opakovaných neúspechov.

„Rozhovory a výstupy z linky pomoci odkrývajú závažné témy od suicidálnych myšlienok u tínedžeriek, cez neliečené poruchy príjmu potravy trvajúce roky, až po stigmu, ktorá bráni mužom s PPP vyhľadať odbornú pomoc,“ objasnila. Doplnila, že výrazný nárast prinieslo spustenie chatovej poradne. Tínedžeri, ktorí by sa možno neodvážili zdvihnúť telefón, dokážu podľa Štedlovej cez chat hovoriť o strachu, pochybnostiach či samovražedných myšlienkach.

Špecialistka dištančného poradenstva a manažérka Linky pomoci Chuť žiť Anna Steinerová podotkla, že mladí sa v konverzáciách často zaujímajú o to, ako sa dostať k odbornej liečbe. „Čo nám ukazuje, že mladá generácia dokáže vyhľadať pomoc, ak je dostupná spôsobom, ktorý je pre ňu prirodzený a blízky,“ pripomenula.

Štedlová zdôraznila, že muži tvoria päť až sedem percent všetkých kontaktov na linke pomoci. Rozhovory podľa nej odhaľujú, že PPP sú u nich silne stigmatizované, väčšina z mužov podľa nej prichádza s pocitom hanby a neistoty. „Komunikácia býva často stručná a opatrná a mnohí muži si nie sú istí, či vôbec majú nárok na odbornú pomoc.

V niektorých prípadoch muži pri kontakte váhajú prezradiť svoju identitu a niekedy ju zdieľajú až neskôr, keď cítia, že rozhovor prebieha v bezpečnom a dôvernom prostredí,“ dodala.

Podľa riaditeľky projektu Valentíny Sedilekovej majú muži problémy identifikovať svoje ťažkosti čiastočne aj preto, lebo PPP sú stále vnímané ako „ženské ochorenie“.

„U žien je pritom takmer päťkrát vyššia pravdepodobnosť správnej diagnostiky a 1,5-krát väčšia šanca, že budú liečené na PPP než u mužov, čo poukazuje na rozdiely v prístupe k diagnostike a liečbe medzi mužmi a ženami,“ poznamenala.

Poruchy príjmu potravy pritom podľa odborníčok môžu trvať viac ako 10 rokov. „Na odbornú podporu sa obracajú často až v okamihu, keď už sami nevidia riešenie a stretávajú sa pritom s frustráciou z opakovaných neúspechov alebo návratu problémov po ukončení predchádzajúcej starostlivosti.

Takéto skúsenosti poukazujú na nedostatočnú dostupnosť a kontinuitu odbornej pomoci na Slovensku,“ upozornila Štedlová.