Peking 7. februára 2018 (HSP/Wu Hong)
Britská premiérka Theresa Mayová koncom januára cestovala do Číny, aby tam pre Britániu uzatvorila obchodné dohody v celkovej hodnote viac ako 9,4 miliardy libier týkajúce sa rady sektorov, ktoré by mali každoročne tejto ostrovnej západoeurópskej krajine priniesť okolo 60 miliárd libier a zabezpečiť Britom cca. 2 500 nových pracovných miest.
Suma ale nie je konečná, pretože na podpis sú pripravené ďalšie britsko-čínske zmluvy za ďalšie miliardy. Británia sa teda po USA a Francúzsku stala ďalšou západnou krajinou, ktorá si pre veľký biznis chodí do Číny. A to napriek neoficiálnej zahraničnej politike rôznych intelektuálov a politikov EU a západných štátov, ktorí európskym krajinám neodporúčajú smerovať na Východ. A hlavne chcú od takého niečoho odradiť štáty strednej a východnej Európy. Tento trend dobre potvrdzujú aj slová amerického ministra zahraničných vecí Rexa Tillersona, ktorý nedávno výrazne varoval krajiny západnej pologule, aby si dali pozor na čínske investície a obchod s Čínou a Ruskom a obe krajiny prirovnal ku koloniálnym štátom. Biznis a mnoho miliardové obchodné dohody uzatvorené s týmto “koloniálnym štátom” mu už ale nejako nevadia.
A to najmä, keď si uvedomíme, že tento “koloniálny štát” v novembri minulého roku navštívil aj sám americký prezident Donald Trump, ktorý s Čínou uzatvoril dohody za viac ako 250 miliárd dolárov, čo je už iná čiastka peňazí. Nehovoriac o tom, že ani jeden z týchto západných “lídrov” si počas návštevy Číny už nedovolil kritizovať čínske vedenie, či to Západom neustále omieľané “nedodržiavanie” ľudských práv.
“Lídri” západných štátov si teda už očividne uvedomili, kde vzniklo nové obchodné, ekonomické, geopolitické a mocenské centrum sveta a tam aj pravidelne jeden po druhom jazdia. Podobne, ako ešte pred desaťročiami, tj. v rokoch americkej hegemónie, jazdili do USA. No časy sa menia, geopolitická mapa sveta sa mení a hlavné centrum svetovej geopolitiky a ekonomiky sa presúva do eurázijského priestoru, ktorému vládnu Čína s Ruskom. A tam sa budú do budúcnosti stále častejšie uberať aj kroky západných politikov, ktorí sa ale od niečoho takého stále snažia odradzovať lídrov stredo a východoeurópskych krajín. Teda ako vždy, opäť staré známe, čo môže Západ, to nemôže Stred a Východ Európy…
Martin Bago