Vatikán 5. januára 2017 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP-Gregorio Borgia)

V plnom znení prinášame list Svätého Otca Františka adresovaný biskupom na sviatok svätých Neviniatok 28. decembra 2016.

Drahý brat,

dnes na sviatok svätých Neviniatok, keď v našich srdciach ešte znejú anjelove slová určené pastierom: «Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán» (Lk 2,10-11), cítim potrebu ti napísať. Bude pre nás dobré vypočuť si toto posolstvo ešte raz, vypočuť si opäť, že Boh je uprostred svojho ľudu. Táto istota, ktorú si každoročne obnovujeme, je zdrojom našej radosti a našej nádeje.

V týchto dňoch môžeme zažívať, ako nás liturgia berie za ruku a privádza k jadru Vianoc, uvádza nás postupne do tohto Tajomstva a k prameňu kresťanskej radosti.

Ako pastieri sme povolaní napomáhať rastu tejto radosti medzi naším ľudom. Očakáva sa od nás, aby sme sa o túto radosť starali. Chcem ťa opäť povzbudiť, aby si si túto radosť nedal ukradnúť, pretože niekedy a nie bezdôvodne – zažívame sklamanie z reality, z Cirkvi alebo aj zo seba samých a sme pokúšaní obľúbiť si nasladlý a beznádejný smútok, ktorý si podmaňuje srdce (porov. Evangelium gaudium, 83).

Narodenie Pána sprevádza proti našej vôli aj plač. Evanjelisti si nedovolil maskovať realitu, aby bola viac vierohodná a pútavejšia. Nepripravili reč, ktorá by bola „pekná“, ale nerealistická. Vianoce pre nich neboli imaginárnym útočiskom pred výzvami a neprávosťami ich doby. Naopak oznamujú nám, že Narodenie Pána bolo spojené tiež s bolestnou tragédiou.

Citujúc proroka Jeremiáša, evanjelista Matúš to prezentuje s veľkou drsnosťou: «V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet» (Mt 2,18). Je to bolestné vzlykanie matiek, ktoré oplakávajú smrť svojich nevinných detí tvarou v tvár Herodesovej krutosti a bezuzdnej túžbe po moci.

Tieto vzlyky, ktoré môžeme počuť aj dnes, sa dotýkajú našich duší a nemôžeme a nechceme ich ignorovať, ani umlčiavať. Dnes – a píšem to s hlbokou bolesťou – je v našom ľude, bohužiaľ, počuť nárek a plač mnohých matiek, mnohých rodín nad smrťou ich detí, ich nevinných detí.

Rozjímať nad jasličkami znamená rozjímať tiež nad týmto plačom a učiť sa načúvať tiež tomu, čo sa deje okolo nás, a mať srdce vnímavé a otvorené pre bolesť blížneho, zvlášť ak ide o deti, a tiež vedieť priznať, že písanie tejto smutnej kapitoly pokračuje dodnes. Rozjímať nad jasličkami izolovane od okolitého života by znamenalo urobiť z Vianoc peknú rozprávku, čo by v nás vyvolalo pekné pocity, ale obralo by nás to o tvoriacu silu Dobrej zvesti, ktorú nám prináša Vtelené Slovo. A toto pokušenie existuje.

Je možné prežívať kresťanskú radosť a otáčať sa chrbtom k tejto realite? Je možné dosiahnuť kresťanskú radosť ignorujúc vzlykanie brata, vzlykanie detí?

Svätý Jozef bol ako prvý povolaný chrániť radosť spásy. Zoči-voči ukrutným zločinom, ku ktorým dochádzalo, bol svätý Jozef – príklad poslušného a verného muža – schopný načúvať Božiemu hlasu a misii, ktorú mu zveroval Pán. A keďže vedel načúvať Božiemu hlasu a nechal sa viesť jeho vôľou, stal sa vnímavejším na to, čo ho obklopovalo a vedel vnímať udalosti (čítať ich zmysel) s realizmom.

Dnes sa aj od nás, pastierov, vyžaduje, aby sme boli mužmi schopnými načúvať a nebyť hluchými voči Otcovmu hlasu, a tak mohli byť vnímavejšími voči skutočnosti, ktorá nás obklopuje. Dnes, držiac sa príkladu svätého Jozefa, sme pozvaní nedovoliť, aby nám ukradli radosť. Sme pozvaní brániť ju pred Herodesmi našich dní. A tak ako svätý Jozef, potrebujeme odvahu, aby sme prijali túto realitu, aby sme vstali a vzali ju do rúk (porov. Mt 2,20). Odvahu chrániť ju pred novými Herodesmi našich dní, ktorí pohlcujú nevinnosť našich detí.

Je to nevinnosť znivočená pod ťarchou otrockej a čiernej práce, pod ťarchou prostitúcie a vykorisťovania. Nevinnosť nivočená vojnami a nútenými emigráciami so stratou všetkého, čo to v sebe obnáša. Tisícky našich detí upadli do rúk banditov, mafií, obchodníkov so smrťou, ktorých jedinou činnosťou je požieranie a vykorisťovanie ich potrieb.

Ako príklad, 75 miliónov detí bolo v súčasnosti donútených prerušiť svoje vzdelávanie v dôsledku dlhotrvajúcich akútnych situácií a kríz. V roku 2015 deti tvorili 68% všetkých osôb, ktoré sa stali predmetom sexuálneho obchodovania vo svete. Na druhej strane, tretina detí, ktoré museli žiť mimo svojich krajín, tak robilo kvôli nútenému vysídleniu. Žijeme vo svete, kde takmer polovica detí umierajúcich vo veku pod päť rokov umiera kvôli podvýžive. Odhaduje sa, že v roku 2016 vykonávalo detskú prácu 150 miliónov detí, mnohé z nich žijúc v podmienkach otroctva. Podľa poslednej správy vypracovanej UNICEF-om, ak sa svetová situácia nezmení, v roku 2030 bude 167 miliónov detí žijúcich v extrémnej chudobe, 69 miliónov detí pod päť rokov umrie v rozpätí rokov 2016 a 2030 a 60 miliónov detí nebude navštevovať základnú školu.

Počúvajme plač a žalovanie týchto detí; počúvajme tiež plač a nárek našej matky Cirkvi, ktoré plače nielen nad bolesťou svojich najmenších synov a dcér, ale pretože pozná aj hriechy niektorých zo svojich členov: utrpenie, osud a bolesť maloletých, ktorí boli sexuálne zneužití kňazmi. Hriech, ktorý nás zahanbuje. Osoby, ktoré boli zodpovedné za starostlivosť o tieto deti, zničili ich dôstojnosť.

Oľutujme to v hĺbke duše a prosme o odpustenie. Majme účasť na bolesti obetí a z našej strany oplačme hriech. Hriech v tej miere ako sa stal, hriech zanedbania pomoci, hriech utajovania a popierania, hriech zneužívania moci. Aj Cirkev oplakáva s trpkosťou tento hriech svojich synov a prosí o odpustenie.

Dnes, pripomínajúc si deň svätých Neviniatok, chcem aby sme obnovili naše nasadenie, aby sa tieto ohavnosti viac nediali medzi nami. Nájdime potrebnú odvahu pre podporenie všetkých potrebných prostriedkov a vo všetkom ochráňme život našich detí, aby sa tieto zločiny viac neopakovali. Jasne a poctivo prijmime za svoju „nulovú toleranciu“ v tejto oblasti.

Kresťanská radosť nie je radosťou, ktorá sa buduje na okrajoch reality, ignorujúc ju či konajúc tak, akoby neexistovala. Kresťanská radosť sa rodí z povolania – z toho istého, aké prijal svätý Jozef – „vziať“ a chrániť život, osobitne život svätých neviniatok dneška. Vianoce sú časom, ktorý nás vyzýva chrániť život a pomáhať mu rodiť sa a rásť; vyzýva nás obnovovať sa ako odvážni pastieri. Mať túto odvahu, ktorá plodí dynamizmy schopné uvedomiť si skutočnosti, ktoré dnes prežívajú mnohé z našich detí a pracovať pre to, aby im boli zabezpečené podmienky nevyhnutné na to, aby ich dôstojnosť Božích detí bola nielen rešpektovaná, ale predovšetkým chránená.

Nedovoľme, aby im ukradli radosť. Nenechajme si ukradnúť radosť, chráňme ju a pomáhajme jej rásť. Robme tak s rovnakou otcovskou vernosťou, akú mal svätý Jozef, a držaní za ruku Máriou, Matkou nehy, aby sa nám nezatvrdilo srdce.

S bratskou láskou,

FRANTIŠEK

Vo Vatikáne, 28. decembra 2016
Sviatok svätých Neviniatok, mučeníkov

Preložila: Slovenská redakcia VR