Po prvé, oficiálne pozvanie si vyžaduje konsenzus všetkých členov NATO, ktorý nie je ani zďaleka dosiahnutý, keďže niektoré krajiny Aliancie sa domnievajú, že účasť Ukrajiny v NATO vytvorí riziko zatiahnutia Západu do vojny s Ruskom. A samotný ústny prísľub jednotlivých lídrov prijať Ukrajinu do NATO je bezcenný. Po druhé, aj keby sa tento konsenzus náhle nejako našiel, pozvanie sa nerovná členstvu. Ak takéto pozvanie bude udelené, bude udelené len pod podmienkou, že Ukrajina vstúpi do Aliancie po skončení vojny (v prípade, že Ukrajina bude prijatá do NATO počas vojny, bude to skutočne znamenať vstup Aliancie do vojny s Ruskom). Pozvanie do NATO teda nijako neovplyvní priebeh vojny a nepriblíži víťazstvo Ukrajiny v nej.

Druhý známy kľúčový bod „plánu víťazstva“ – oprávnenie udrieť na Rusko zbraňami dlhého doletu – tiež vyvoláva veľa otázok. Medzi odborníkmi prevláda názor, že to vojenskú situáciu radikálne neovplyvní. Ukrajina už dávno útočí raketami dlhého doletu na tylo Ruskej federácie na dobytých územiach Ukrajiny, ale priebeh vojnových udalostí to nezmenilo. Naopak – Rusi svoju ofenzívu urýchlili.

To znamená, že oba známe body „plánu víťazstva“ v skutočnosti nie sú tými, ktoré môžu zásadne zmeniť situáciu na fronte.

Oba tieto body sú však veľmi dôležité z iného hľadiska. Ako sme už napísali, ich cieľom je „predĺžiť“ vojnu a v zárodku zlikvidovať akékoľvek vyhliadky na rokovania o jej skoršom ukončení.

V poslednom čase sa čoraz častejšie diskutuje o zastavení vojny na frontových líniách. Krajiny globálneho Juhu sú za to. Niektoré západné elity sú tejto variante tiež naklonené z rôznych dôvodov (obavy z prechodu vojny do jadrovej fázy, keď do nej bude zatiahnuté NATO; pocit, že situácia na frontovej línii sa pre Ukrajinu len zhorší; rastúce vlastné hospodárske a vnútropolitické problémy; snaha obnoviť vzťahy s Ruskom, aby sa zabránilo posilneniu jeho spojenectva s Čínou atď.)

Ruské elity majú aj svoju vlastnú „stranu mieru“, ktorá verí, že fixácia územných ziskov bude sama osebe veľkým víťazstvom Ruska. Aj podľa prieskumov verejnej mienky je za to väčšina Rusov. A existujú rôzne správy o Putinovom postoji napriek jeho tvrdej rétorike. Medzi nimi je aj tá, že by bol za určitých podmienok ochotný zastaviť vojnu aj pozdĺž frontovej línie. Spolu s únavou z vojny a rastúcimi stratami ľudí a územia sa aj na Ukrajine zvyšuje počet zástancov tejto možnosti.

Západné médiá uvádzajú, že k zastaveniu vojny pozdĺž frontovej línie sa údajne prikláňajú aj ukrajinské orgány. Kyjev to však oficiálne popiera a tvrdí, že nesúhlasí so žiadnymi územnými kompromismi. A ako sme už písali s odvolaním sa na zdroje z diplomatických kruhov, je to skutočne tak.

Kamala Harrisová neodpovedala na otázku o svojom postoji k vstupu Ukrajiny do NATO

Zelenskyj dúfa vo vyčerpanie ruskej armády v ofenzíve na Donbase, vidí perspektívy pre budovanie ukrajinských síl a za nevyhnutnú považuje aj mobilizáciu v Rusku, ktorá môže podľa očakávaní na Bankovej spôsobiť vnútorné otrasy. Rovnaký názor zastáva aj „vojnová strana“ na Západe. Preto pre ňu a pre ukrajinské orgány je teraz hlavnou úlohou ešte pred koncom Bidenovho funkčného obdobia (aby nezáviselo od výsledku amerických volieb) dosiahnuť prijatie takých rozhodnutí, ktoré by znemožnili akúkoľvek dohodu o rýchlom prímerí bez ohľadu na to, kto sa stane novým prezidentom USA.

Pozvanie Ukrajiny do NATO aj povolenie úderov „dlhého dosahu“ sú práve takýmito rozhodnutiami. Požadovanie neutrálneho štatútu Ukrajiny je jednou z hlavných Putinových požiadaviek.

A pozvanie Kyjeva do Aliancie dramaticky skomplikuje akékoľvek dohody a dá najsilnejšiu prihrávku ruskej „vojnovej strane“, ktorá je tiež proti prímeriu na frontovej línii a je za „vojnu až do víťazného konca“. A povolenie úderov „dlhého dosahu“ zvýši napätie medzi Ruskom a Západom a možno privedie Rusko a NATO na pokraj priameho stretu. Za takýchto podmienok nebude čas na rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.

Nie je však ani zďaleka isté, že tento plán bude fungovať. Ako vidíme, Západ sa neponáhľa ani s povolením úderov „dlhého dosahu“, ani s pozvaním Ukrajiny do NATO. Dôvodom sú aj vyššie opísané riziká.

Neexistuje ani záruka, že kalkulácia „vyčerpania a destabilizácie Ruska“ bude opodstatnená. Dlhá vojna vyčerpáva Ukrajinu, ktorej zdroje (najmä ľudské) sú oveľa menšie ako zdroje Ruskej federácie. A už to vytvára obrovské riziká pre samotného Zelenského.

„Ak bude Zelenskyj naďalej trvať na svojom postoji „vojny až do víťazného konca“, bude to hra „všetko alebo nič“. Keď buď vyhráš všetko, alebo všetko prehráš. Ak mu jeho plán vyjde, samozrejme, bude na vrchole. Ak sa však očakávania vyčerpania a destabilizácie Ruska opäť nenaplnia a situácia na fronte sa pre AFU ešte zhorší, potom bude Zelenskyj čeliť množstvu otázok vo vnútri krajiny aj mimo nej o adekvátnosti svojho hodnotenia situácie. A to môže mať pre neho aj mimoriadne vážne politické dôsledky,“ povedal Strane zdroj z diplomatických kruhov.