Piteková: Fekálna mikrobiálna transplantácia môže pomôcť aj pri autizme

“Keď sa začala používať FMT, zistilo sa, že mikrobióm má veľa efektov aj mimo čreva a teraz sa v experimentálnych štúdiách používa na ďalšie diagnózy, jednou z významných je autizmus,” povedala. Zároveň dodala, že prostredníctvom FMT sa môžu liečiť aj ostatné črevné ochorenia, hlavne autoimunitné, ako sú napríklad Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída.

Používa sa aj pri iných autoimunitných ochoreniach, ako sú atopická dermatitída alebo diabetes mellitus typu 1. “My sme inovatívni v tom, že sme to skúsili použiť u pacienta s urologickým problémom, s infekciami močových ciest na základe urologickej chyby,” spresnila.

Podľa lekárky sa pacient má v súčasnosti dobre aj napriek tomu, že do svojich desiatich rokov mal 28 zápalov obličiek na základe vrodenej urologickej chyby. Po FMT je už 16. mesiac bez ďalšieho zápalu. “Úplne mu to zmenilo život, mal podstúpiť odobratie obličky a namiesto toho má zachované obidve. Funguje ako bežné dieťa a nepotrebuje hospitalizácie,” zhodnotila.

Lekárka uviedla, že na Slovensku je približne 150 detí, ktoré trpia na opakované zápaly obličiek. “V NÚDCH začíname realizovať štúdiu, do ktorej zaraďujeme takýchto pacientov. Tiež by sme chceli vytvoriť centrum mikrobiómu a fekálnych transplantácií, rovnaké ako je vo Filadelfii, kde som sa vlastne inšpirovala,” prezradila s tým, že by sa chceli venovať nielen detským urologickým pacientom, ale aj iným diagnózam, ktorým FMT môže pomôcť.

Jednou z najdôležitejších funkcií, ktoré má črevný mikrobióm, je ovplyvňovanie správneho fungovania imunitného systému. “Zistilo sa, že mikrobióm v čreve produkuje množstvo látok, ktoré sú nevyhnutné na to, aby správne fungoval náš mozog,” vysvetlila Piteková s tým, že preto by FMT mohla pomôcť aj pacientom s autistickou poruchou. “Dokonca najnovšie štúdie hovoria, že aj u pacientov s depresívnymi poruchami,” dodala.

Na FMT sa v súčasnosti používajú tri spôsoby. Buď sa používa vysoká klyzma, nazogatrická sonda alebo kolonoskopia. “U detí používame metódu vysokej klyzmy, lebo tá jediná z týchto metód nevyžaduje celkovú anestézu, je minimálne invazívna,” vysvetlila. V darcovskej banke na Slovensku sú momentálne dvaja darcovia, čo je podľa lekárky postačujúce, pretože sú vhodní pre každého pacienta.

“Po druhom – treťom roku života sa mikrobióm v tele človeka stabilizuje a je rovnaký, bez ohľadu na to, koľko rokov máte,” vysvetlila odborníčka. Darcom takéhoto mikriobiómu môže byť podľa nej človek ktorý nepije žiadny alkohol, športuje, zdravo sa stravuje, nefajčí a nemá žiadneho partnera. “Minimálne raz za mesiac musia darcovia chodiť na odbery krvi a stolice,” uzavrela.