Šestnáste výročné stretnutie BRICS v ruskej Kazani, ktoré sa konalo 22. – 24. októbra 2024, sa zapíše do histórie.

Bol samit úspešný? To závisí od uhla pohľadu a od toho, čo človek považuje za úspech.

Začal sa úspešne, už len preto, že sa otvorene diskutovalo o mnohých otázkach a nezhodách, aby sa nakoniec našlo riešenie.

Samotné stretnutie veľa nového neprinieslo. Mnohé významné udalosti, vyriešené spory a dohody sa odohrali na okraji samitu alebo krátko pred ním. Najpozoruhodnejšou bola skutočnosť, že nedošlo k rozšíreniu BRICS.

Po samite BRICS v Johannesburgu v roku 2023, keď sa k piatim pôvodným členom (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) pripojili Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty (SAE), sa zoskupenie ďalej nerozširovalo. V Johannesburgu v roku 2023 bolo členstvo ponúknuté ďalším dvom krajinám – Argentíne a Saudskej Arábii -, ale Argentína odmietla (potom čo bol zvolený nový prezident Javier Millei) Saudská Arábia zas neurobila žiadne konkrétne kroky, aby členstvo získala. V skutočnosti bol úradujúci vládca Saudskej Arábie, korunný princ Mohammed bin Salmán, jedným z tých, ktorých neprítomnosť v Kazani bola najviditeľnejšia.

Mohol za to tlak Západu – zo strany klientov, odberateľov ropy a vojenských patrónov Saudskej Arábie?

Vnútorné rozpory v BRICS súvisia s podmienkami vstupu nových členov. Neexistuje ani spoločný súbor vnútorných pravidiel, ktoré by združeniu dodali stabilitu a zvýšili jeho prestíž pred vonkajším svetom.

BRICS nemá spoločný sekretariát a spoločné usmernenia pre obchodnú, hospodársku a vojenskú spoluprácu.

Prijatie nového člena si vyžaduje jednomyseľnú podporu existujúcich členov, ktorých je zatiaľ deväť.

Aktívnym kandidátom na členstvo je napríklad Venezuela, ktorú však vetovala Brazília z dôvodov, ktoré súvisia skôr s ich bilaterálnymi vzťahmi než s rozširovaním BRICS.

Takéto bilaterálne konflikty neprispievajú k súdržnosti a dôveryhodnosti skupiny, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejšou organizáciou globálneho Juhu.

Ešte v septembri 2024 Turecko prejavilo záujem o vstup do BRICS a dokonca podalo prihlášku. Turecko by bolo prvým členom BRICS z radov NATO, ale jeho vstup sa teraz zastavil.

Nový šéf NATO Mark Rutte však nedávno v odpovedi na otázku na túto tému nevyjadril žiadne námietky a uviedol, že Turecko je suverénna krajina a môže sa pripojiť k BRICS, ak si to želá. Dodal, že Turecko napriek tomu zostane kľúčovým členom NATO.

Členstvo Turecka v NATO mohlo niektorým štátom globálneho Juhu klať oči. India, ktorá nie je de iure členom NATO, však udržiava úzke vzťahy s NATO a USA. India je zároveň jedným zo zakladajúcich členov BRICS. Možno sa niektoré ich názory od vzniku aliancie v roku 2006 zmenili.

Prezident Putin uviedol, že do BRICS chce vstúpiť približne 30 krajín – predovšetkým Azerbajdžan, Alžírsko, Vietnam, Indonézia, Pakistan, Malajzia, Nigéria, Thajsko, Venezuela, Palestína, DR Kongo, Gabon, Bangladéš, Bahrajn, Kuvajt, Senegal a Bolívia.

To najdôležitejšie z ustanovenia Kazanskej deklarácie krajín BRICS

Na druhej strane, Kazachstan, ktorý je najväčším susedom Ruska v Strednej Ázii, bol pozvaný do BRICS, ale na poslednú chvíľu sa rozhodol odmietnuť. Rusko tento náhly obrat nielen prekvapil, ale ani nepotešil: v reakcii na to Moskva okamžite zakázala dovoz viacerých poľnohospodárskych výrobkov z Kazachstanu.

Podľa časopisu Oil & Gas Journal je známe, že Kazachstan má približne 30 miliárd barelov zásob ropy – druhé najväčšie (po Rusku) v Eurázii a 12. najväčšie na svete (hneď po USA). So 172 ropnými ložiskami má Kazachstan 3 % svetových zásob ropy, čo ho radí do prvej desiatky krajín z hľadiska počtu ropných ložísk.

Je možné, že Kazachstan reaguje na určitý tlak, možno vydieranie zo strany západných odberateľov ropy?

Možno jedným z najdôležitejších momentov na okraj samitu bolo vyriešenie konfliktu v osobnom rozhovore medzi indickým premiérom Naréndrom Módím a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Lídri sa stretli tvárou v tvár prvýkrát po piatich rokoch.

Len pred niekoľkými mesiacmi bolo napätie medzi Naí Dillí a Pekingom natoľko silné, že Módí odmietol účasť na samite Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v Astane. Teraz však krajiny dosiahli dohodu o dlhodobom pohraničnom konflikte.

Dvaja najľudnatejší a z hľadiska HDP ekonomicky najsilnejší členovia BRICS môžu nielen napraviť svoje vzťahy, ale aj položiť základy na prekonanie rozporov v rámci BRICS.

Keď už hovoríme o vnútorných rozporoch v rámci BRICS, je dôležité poznamenať, že vonkajšia, t. j. západná intervencia v podobe hrozieb a nátlaku mohla zohrať, mierne povedané, významnú úlohu v nepokojoch vo vnútri aliancie, čo zabránilo – zatiaľ – jej ďalšiemu rozširovaniu.

Zlepšenie vzťahov medzi Čínou a Indiou by mohlo dať BRICS impulz na dosiahnutie ambiciózneho cieľa, ktorým je rozvoj a nakoniec realizácia nového multipolárneho svetového poriadku.

To vedie k tomu, čo povedal Putin vo svojom úvodnom prejave na samite v Kazani: aliancia BRICS nie je protizápadná, predstavuje len hnutie za nezávislosť alebo možno posun od protizápadnej agendy k nezápadnej agende.

Je zvláštne a pozoruhodné, že jednou z najobávanejších „hrozieb“ samitu BRICS voči Západu boli reči o de-dolarizácii aliancie a potenciálne rozhodnutie o takomto kroku. Zdá sa, že k ničomu z toho nedošlo.

Mnohé krajiny BRICS nemajú záujem o de-dolarizáciu – Brazília, India, emiráty a ďalšie. Nehovoriac o potenciálnych kandidátoch, ako sú Saudská Arábia, Turecko a Venezuela.

Namiesto toho Putin navrhol myšlienku novej úverovej platformy BRICS pre kolektívny hospodársky rozvoj a investičný program bez nátlaku na rozvoj infraštruktúry, priemyslu a sociálnych služieb. Putin poznamenal, že MMF a Svetová banka, brettonwoodske inštitúcie vytvorené na konci druhej svetovej vojny, sú pod silným vplyvom Západu, najmä USA.

Putin spomenul banku BRICS bez toho, aby na nej trval ako na úverovej platforme, pretože je tiež založená výlučne na dolároch, čo znamená, že nie je oslobodená od západných zásahov.

Dôležitým nástrojom rozvojových investícií by sa však v budúcnosti mohla stať Ázijská banka pre investície do infraštruktúry, ktorá je dieťaťom Číny, ktorá už spolupracuje s niektorými krajinami BRICS.

Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, ktorý sa tiež zúčastnil na samite v Kazani, Putin poznamenal, že na to, aby bola OSN efektívna, je čas prispôsobiť sa „realite 21. storočia“. To znamená predovšetkým novú štruktúru Bezpečnostnej rady, ktorá by poskytla významnejšiu úlohu rozvíjajúcemu sa globálnemu Juhu, ktorého predstaviteľom by mohol byť BRICS.

Citujúc slová generálneho tajomníka OSN ruský prezident povedal: „Vážený pán generálny tajomník povedal, že všetci by sme mali žiť ako jedna veľká rodina. Takto aj žijeme. V rodinách, žiaľ, často dochádza k hádkam, škandálom, deleniu majetku. Niekedy dokonca dochádza k bojom.“

Putin má pravdu. Jeho slová naznačujú vonkajšie, západné zasahovanie, ktoré podnecuje rozpory a rozkoly v skupinách krajín, ktoré chcú ísť vlastnou cestou, ako to robí BRICS.

Kazaňský samit sa môže ukázať ako predzvesť vecí, ktoré prídu. A zasahovanie Západu nebude schopné zastaviť alianciu BRICS a krajiny spolupracujúce na vytvorení nového multipolárneho svetového poriadku.

Autor Peter Koenig je výskumným pracovníkom Centra pre štúdium globalizácie (Montreal, Kanada) a nerezidentným vedúcim pracovníkom inštitútu Čchung-jang na Renminskej univerzite v Pekingu. Je ekonóm a geopolitický analytik. Predtým pracoval vo Svetovej banke. Prednáša na univerzitách v USA, Európe a Južnej Amerike. Jeho články sú publikované v Global Research, ICH, RT, Sputnik, PressTV, 4th Media (China), TeleSUR, Vineyard of The Saker Blog a ďalších.

Prečítajte si tiež

• Samit BRICS v ruskej Kazani: historický medzník
• Záverečný deň a výsledky samitu BRICS – Putin prehovoril
• Západné médiá analyzujú výsledky samitu BRICS v Kazani