Postavenie BRICS vo svete
BRICS je medzištátne združenie krajín. Posledný samit na úrovni hláv členských štátov sa konal v auguste 2023 v Johannesburgu. Výsledkom bolo rozhodnutie členov BRICS o historickom rozšírení. K Brazílii, Rusku, Indii, Číne a Južnej Afrike sa 1. januára 2024 pripojili Egypt, Irán, Etiópia a Spojené arabské emiráty.
Celkový HDP krajín BRICS prekročil 60 biliónov USD, čo je viac ako HDP krajín G7. Úloha krajín BRICS vo svetovom hospodárstve výrazne vzrástla a naďalej rastie. Na konci roka 2023 sa podiel krajín BRICS na svetovom hospodárstve zvýšil z 31 % na 35 %. V roku 2024 dosiahne podiel krajín BRICS na globálnom HDP v parite kúpnej sily (PPP) rekordných 36,7 percenta v porovnaní s krajinami G7, ktoré dosiahli len 29,6 percenta, uviedol ruský minister financií Anton Siluanov. Spoločný HDP krajín G7 sa v roku 2023 odhaduje na 46,3 bilióna USD. Priemerné tempo rastu ekonomík krajín BRICS v novom zložení dosiahne 4,4 % ročne oproti celosvetovému číslu 3,2 %, uviedol Siluanov. V rovnakom čase bude tempo rastu krajín G7 predstavovať len 1,7 percenta.
„Krajiny, ktoré sú súčasťou nášho združenia, sú v skutočnosti hnacou silou globálneho hospodárskeho rastu. A práve v BRICS sa bude v dohľadnej budúcnosti generovať hlavný rast globálneho HDP,“ povedal Putin.
Nastal čas zmeniť tvár globálneho finančného systému, domnieva sa Siluanov a vyjadril nádej, že sa to podarí v nasledujúcich piatich rokoch. Hospodársky rast umožňuje krajinám BRICS konať nezávislejšie, bez toho, aby sa obzerali na kolektívny Západ.
Krajiny BRICS majú oproti skupine G7 viacero výhod. Po prvé, BRICS je obrovský trh, keďže počet obyvateľov krajín BRICS je viac ako trojnásobne vyšší ako počet obyvateľov krajín G7. „A vysoký podiel chudobných ľudí v krajinách BRICS práve vytvára potenciál pre ďalší rast ekonomík a spotrebiteľského trhu,“ hovorí Alexander Potavin, analytik spoločnosti FG Finam.
Po druhé, BRICS sú krajiny s pomerne bohatou surovinovou základňou. „Žiadna z krajín G7 nemá bohatú základňu prírodných zdrojov, a to je pre ne vážny problém. Tieto krajiny sa už dlho „plávajú nad hladinou“ najmä vďaka rozvinutému sektoru služieb, a nie reálnej výrobe, ktorá si vyžaduje dobrú surovinovú základňu.
Na krajiny BRICS pripadá približne 49 % všetkých zásob ropy a plynu na svete. Toto združenie má 80 % svetových zásob hliníka. Vďaka Číne má BRICS vedúce postavenie v zásobách vzácnych kovov, ako aj v produkcii lítia a ďalších prvkov potrebných na rozvoj výroby špičkových technológií. Okrem zdrojov majú krajiny BRICS aj potrebné logistické trasy na výhodnejšiu obchodnú interakciu, dodáva odborníčka.
V čom krajiny BRICS predbiehajú krajiny G7
Každá krajina združenia má svoje silné stránky. Napríklad Čína vytvorila globálnu továreň tým, že sa začlenila do globálnych výrobných reťazcov, India je najväčšou krajinou z hľadiska počtu obyvateľov, Rusko a Saudská Arábia sú krajiny s veľkým množstvom prírodných zdrojov, Brazília je najväčšou krajinou Latinskej Ameriky.
Veľký počet obyvateľov znamená aj väčšiu spotrebu potravín a energie. Nie je prekvapujúce, že krajiny BRICS prevyšujú krajiny G7 o viac ako 74 % v produkcii energie a plocha obrábaných polí v krajinách BRICS je viac ako dvakrát väčšia ako v krajinách G7. Napokon, krajiny BRICS majú bohaté ľudské zdroje, síce nie také vzdelané a kvalifikované, ale číselne väčšie a hlavne mladšie ako v krajinách G7.
Krajiny BRICS však majú aj svoje slabé stránky, ktoré treba posilniť. BRICS nemá inštitucionálnu štruktúry, t. j. stále sa nepremenil na plnohodnotnú medzinárodnú organizáciu. Je potrebné dosiahnuť novú kvalitu a hĺbku spolupráce v rámci združenia. Potom bude jednoduchšie prehĺbiť úroveň finančnej spolupráce a vytvoriť plnohodnotný nezávislý platobný systém BRICS.
„Zatiaľ je BRICS veľmi amorfný politický subjekt. Okrem skratky krajiny BRICS spája to, že sú hlavnými ekonomickými a politickými aktérmi vo svete, ale nemajú zodpovedajúcu úlohu pri prijímaní globálnych politických rozhodnutí. Okrem toho existujú rozpory v rámci združenia. Aby BRICS prestalo byť len skratkou, je potrebné vytvoriť skutočné hospodárske inštitúcie. V prvej fáze by to mohla byť alternatívna cezhraničná platobná infraštruktúra k tej západnej o čom sa aktívne diskutuje. Rusko ponúklo riešenie vo forme platobného systému BRICS Bridge ako protiváhu západného systému SWIFT. Diskutuje sa aj o možnosti vytvorenia spoločnej meny, ktorá by oslabila dominanciu dolára.
Priebeh prvého deň samitu BRICS v Kazani
Ešte deň pred začiatkom samitu Putin prijal v Kremli prezidenta Spojených arabských emirátov Mohameda bin Zayeda Al Nahyana. Hlavy štátov potvrdili „historický, strategický charakter“ vzťahov.
Do hlavného mesta Tatarstanu pricestovali na XVI. samit BRICS zástupcovia 36 krajín. Hostiteľ samitu BRICS ruský prezident Putin uviedol, že na samite v Kazani sa prijmú významné rozhodnutia na posilnenie spolupráce. Práca na samite sa začala už večer, keď sa lídri BRICS stretli pri večeri v neformálnej komunikácii. Ruský prezident už stihol s niektorými kľúčovými partnermi hovoriť medzi štyrmi očami. Informujeme vás o hlavných udalostiach prvého dňa tohto najväčšieho medzinárodného podujatia. Podujatie je rozdelené do dvoch hlavných blokov: komunikácia s členmi BRICS a stretnutia vo formátoch výjazdového rokovania a BRICS+. Podrobný program podujatia je uverejnený na oficiálnej webovej stránke BRICS. Vo štvrtok 24. októbra sa uskutoční stretnutie na tému „BRICS a globálny Juh, spoločne budujeme lepší svet“, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať situácii na Blízkom východe. Po zasadnutí bude nasledovať tlačová konferencia ruského prezidenta.
V tento deň Vladimír Putin absolvuje sedem bilaterálnych stretnutí: s prezidentmi Palestíny, Laosu, Mauritánie, Bolívie, Srbskej republiky, generálnym tajomníkom OSN a predsedom vlády Vietnamu. Výsledkom samitu má byť aj prijatie Kazaňskej deklarácie. Okrem toho má Vladimír Putin 23. októbra v úmysle uskutočniť bilaterálne stretnutia s lídrami všetkých krajín, najmä s lídrami Iránu a Turecka Massoudom Pezeshkianom a Recepom Tayyipom Erdoganom, ako aj s predsedom vlády Etiópie Abiyom Ahmedom Alim.
Privilegované partnerstvo: stretnutie s indickým premiérom
Putin začal rozhovory s Naréndrom Módím v Paláci guvernéra Kremľa v Kazani, čím otvoril sériu rokovaní na samite BRICS. Na stretnutí s indickým premiérom zdôraznil význam nadchádzajúcej diskusie pre ďalšie zlepšenie práce združenia. Hovoril aj o stave bilaterálnych vzťahov. „Rusko-indické vzťahy majú charakter mimoriadne privilegovaného strategického partnerstva a naďalej sa aktívne rozvíjajú,“ zdôraznil prezident. Interakcia sa posilňuje prostredníctvom legislatívnych orgánov, na úrovni ministerstiev. Rastie obchodný obrat, realizujú sa veľké projekty, rozširujú sa diplomatické vzťahy: India sa rozhodla otvoriť generálny konzulát v Kazani. Posilňuje sa interakcia po línii zákonodarných orgánov, naši ministri zahraničných vecí sú v neustálom kontakte,“ zdôraznil Putin.
Indický premiér uviedol, že samit BRICS je pre svet významný. Zmienil sa aj o situácii na Ukrajine. „Pokiaľ ide o prebiehajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, sme v pravidelnom kontakte,“ pripomenul Módí. „Ako som už povedal, sme presvedčení, že problémy by sa mali riešiť mierovými prostriedkami. Plne podporujeme skoré nastolenie mieru a stability. Vo všetkých našich snahách uprednostňujeme ľudskosť a sme pripravení pomôcť akýmkoľvek spôsobom.“
Indický líder označil svoju návštevu Kazane za dôkaz úzkej koordinácie a silného priateľstva medzi Moskvou a Naí Dillí. Dodal, že vzťahy medzi krajinami budú ešte silnejšie po otvorení indického generálneho konzulátu v Rusku v hlavnom meste Tatarstanu.
Stretnutie s „drahým priateľom“
Následne sa uskutočnilo rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ruský líder s ním udržiava úzke kontakty: stačí pripomenúť, že si Čínu vybral na svoju prvú zahraničnú návštevu po májovej inaugurácii. Tento rok krajiny navyše oslavujú významný dátum – 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov.
„Naša mnohostranná spolupráca je rovnocenná, vzájomne výhodná a absolútne nekonfliktná,“ pripomenul Putin. Podľa neho slúži ako vzor spolupráce v modernom svete. Rusko a Čína úspešne realizujú spoločné projekty v oblasti energetiky, priemyslu, špičkových technológií, dopravy a logistiky, poľnohospodárstva. A nebránia tomu ani negatívne vonkajšie faktory,“ zdôraznil prezident. V januári až auguste sa obchodný obrat zvýšil o 4,5 percenta a celkovo „pozitívny trend pokračuje“. A spolupráca oboch krajín v medzinárodných otázkach „pôsobí ako jeden z hlavných stabilizačných faktorov na svetovej scéne. Máme v úmysle ďalej zvyšovať koordináciu na všetkých multilaterálnych platformách s cieľom zabezpečiť globálnu bezpečnosť a spravodlivý svetový poriadok,“ ubezpečil Putin.
„Nastúpili sme na správnu cestu budovania spolupráce medzi veľmocami,“ uviedol Si. – Na zásadách neangažovanosti, nekonfliktnosti a nesmerovania spolupráce proti tretím stranám. V novej ére budeme vy aj ja vždy venovať zvýšenú pozornosť čínsko-ruským vzťahom a udržiavať ich pod našou osobnou kontrolou.“ Zároveň poďakoval Rusku za jeho prácu ako predsedajúcej krajiny BRICS v roku 2024.
Pokračujúca vzájomná podpora s Južnou Afrikou
„Po určitom poklese začal obchodný obrat opäť rásť, v období od januára do augusta tohto roka o tri percentá,“ povedal Putin na stretnutí s hlavou Juhoafrickej republiky Cyrilom Ramaphosom. „Samozrejme tu je ešte na čom spoločne pracovať, pokiaľ ide o zvyšovanie a diverzifikáciu vzájomného obchodu a investícií. Perspektívnymi oblasťami spolupráce sú energetika, priemysel, agrárny sektor, veda, inovácie. Rusko a Juhoafrická republika koordinujú svoje úsilie aj na medzinárodnej scéne s cieľom vytvoriť a formovať spravodlivý multipolárny svetový poriadok. A samozrejme, Moskva venuje osobitnú pozornosť interakcii s Afrikou ako celkom: 9. – 10. novembra sa v Soči uskutoční ministerská konferencia partnerského fóra,“ uviedol prezident Putin.
„Rusko považujeme za veľmi cenného spojenca a priateľa. Podporovali ste nás od samého začiatku, od čias, keď sme bojovali proti apartheidu, až po súčasnosť,“ povedal Ramaphosa.
Úloha národných mien ako prostriedku na zmiernenie rizík
Prezident Putin sa stretol aj s Dilmou Rousseffovou. V rokoch 2011 až 2016 bola prezidentkou Brazílie (prvou ženou v tejto funkcii). Od roku 2023 stojí na čele Novej rozvojovej banky (NRB) BRICS. Putin ocenil jej úspechy. Poznamenal, že NRB je „dobre sa rozvíjajúca a sľubná finančná inštitúcia“. Od roku 2018 banka financovala približne sto projektov v celkovej hodnote 33 miliárd dolárov.
„Zvýšenie zúčtovania v miestnych menách umožňuje znížiť poplatky za obsluhu dlhu, zvýšiť finančnú nezávislosť členských krajín BRICS, čo najviac zníži geopolitické riziká a v rámci možností dnešného sveta zbaví hospodársky rozvoj politiky,“ spresnil prezident.
„V súčasnosti krajiny globálneho Juhu veľmi potrebujú finančné prostriedky a podmienky na ich získanie sú dosť zložité,“ zdôraznila Rousseffová. „Preto je dôležité poskytovať pomoc v národných menách. A NRB sa touto zásadou riadi.“
Bilaterálne rozhovory budú pokračovať aj v nasledujúcich dňoch samitu. Naplánované sú dve desiatky osobných stretnutí. O priebehu samitu vás budeme priebežne informovať.
História BRICS
BRICS je názov združenia, ktorého skratku tvoria prvé písmená anglických názvov piatich rýchlo sa rozvíjajúcich krajín: Brazília (Brazil), Rusko (Russia), India (India), Čína (China) a Južná Afrika (South Africa).
Koncept skupiny štyroch krajín (Brazília, Rusko, India a Čína) prvýkrát predstavil v roku 2001 ekonóm Jim O’Neill, ktorý vo svojom výskume zdôraznil rastúci potenciál týchto krajín a ich úlohu v globálnej ekonomike. Predpovedal, že v budúcnosti sa krajiny BRIC (Brazília, Rusko, India, India, Čína) stanú dôležitým hráčom na svetovej scéne, ktorý bude schopný konkurovať vyspelým ekonomikám Západu.
Využijúc myšlienku Jima O’Neilla začali krajiny BRIC v roku 2006 organizovať pravidelné stretnutia na úrovni ministrov zahraničných vecí. Tento proces sa stal základom pre formálnejšiu spoluprácu. To viedlo k prvému samitu BRIC v ruskom Jekaterinburgu v roku 2009. Na tomto samite hlavy štátov potvrdili svoj záväzok k spoločnej spolupráci v diskusiách o globálnom hospodárstve, bezpečnostnej politike a udržateľnom rozvoji.
V roku 2011 sa k BRIC pripojila Juhoafrická republika, čo umožnilo rozšírenie skupiny a zmenu jej názvu na BRICS. Tento vývoj bol dôležitým krokom smerom k demokratickejšej architektúre medzinárodných vzťahov, ktorá podporuje spravodlivejšie rozdelenie zdrojov a vplyvu v globálnom hospodárstve. Juhoafrická republika nielenže zastupovala Afriku v BRICS, ale zároveň ukázala, ako sa môžu rozvojové krajiny spájať a zastupovať záujmy svojich regiónov na svetovej scéne.
Cieľom BRICS je vytvoriť nový mechanizmus na podporu multilaterálnej spolupráce a zlepšenie globálneho hospodárskeho riadenia. Členské krajiny sa snažia prekonať finančné a obchodné prekážky, podporiť udržateľný rozvoj a znížiť vplyv hospodárskych kríz.
BRICS v súčasnosti tvorí 10 krajín: Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika, Juhoafrická republika, Irán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt a Etiópia. Podľa brazílskeho ministra zahraničných vecí Maura Vieiru sa o členstvo v organizácii usiluje približne 40 krajín. Okrem toho s organizáciou nechcú spolupracovať len spriatelené štáty. V roku 2023 Emmanuel Macron vyjadril želanie zúčastniť sa na samite v Juhoafrickej republike, ale nikdy nedostal pozvanie.
Prečítajte si tiež
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
.jpg)
