Prvú výstavu zo série s názvom „AQVA“ otvorí Lev XIV. 14. septembra 2026. Diela troch súčasných umelcov – umelca JR, typografa Billa Morana a šéfkuchára Fulvia Pierangeliniho – vstúpia do dialógu so zbierkami a priestormi Apoštolskej knižnice a podnietia návštevníkov k zamysleniu sa nad vodou ako hrozbou aj zdrojom.

Zamyslenie sa nad prvkami prírody

Podľa organizátorov budú výstavy reflektovať prírodné živly ako zrkadlá ľudských nádejí a obáv. Tieto prvky, ktoré predstavujú jedny z najväčších hrozieb pre zachovanie historického dedičstva – a teda aj kolektívnej pamäte –, sa stávajú univerzálnou alegóriou najhlbších obáv ľudstva z toho, čo presahuje jeho kontrolu.

Prvá časť je venovaná vode: vychádza z jej vnímania ako hrozivej sily, no príbeh sa postupne rozvíja smerom k zmiereniu a napokon obnovuje jej význam ako životodarného zdroja.

„Pápež opakovane zdôrazňoval dôležitosť vernosti minulosti a vernosti budúcnosti. Súčasnosť – vrátane prítomnosti tejto výstavy – sa môže stať domovom, kde sa minulosť a budúcnosť stretávajú ako priatelia,“ vysvetľuje arcibiskup Giovanni Cesare Pagazzi, knihovník a archivár Svätej rímskej cirkvi.

Dodáva, že Apoštolská knižnica, pápežova knižnica, chce prispieť k vytvoreniu takéhoto priestoru. „Výstava ‚AQVA‘ je tiež príležitosťou na oslavu 470. výročia vydania mimoriadneho traktátu o rybách od lekára Ippolita Salvianiho, ktorý vyšiel s finančnou a organizačnou podporou Vatikánskej apoštolskej knižnice a bol dokončený v Ríme v roku 1557,“ uvádza P. Giacomo Cardinali, viceprefekt knižnice a komisár pre výstavy.

Výstava bude otvorená pre návštevníkov vo vybrané dni v týždni od 25. septembra 2026 do 14. mája 2027.

Starobylá inštitúcia

Vatikánska apoštolská knižnica je starobylá inštitúcia zameraná na ochranu zbierok a vedeckú činnosť. Patrí pápežovi a je úzko spätá s riadením a poslaním Svätej stolice.

Jej historické korene siahajú k pápežskému Scriniu, ktorého existencia je zdokumentovaná už v 4. storočí. Moderná história knižnice sa začala za pontifikátu pápeža Mikuláša V., ktorý sa v polovici 15. storočia rozhodol sprístupniť pápežské zbierky učencom (pro communi doctorum virorum commodo, list z 30. apríla 1451). Pápež Sixtus IV. jej následne dal stabilnejšiu organizačnú štruktúru pápežskou bulou Ad decorem militantis Ecclesiae z 15. júna 1475.

Jej rozsiahle zbierky – vrátane rukopisov, archívnych materiálov, starovekých aj moderných tlačených diel, mincí a medailí, rytín a kresieb, ako aj kartografických a fotografických materiálov – boli vždy prístupné kvalifikovaným výskumníkom z celého sveta bez ohľadu na rasu, náboženstvo, pôvod alebo kultúru.

Zdroj: Vatican News, poľská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.