OSN vyzýva lídrov G20, aby sa na vlastné oči prišli presvedčiť, ako rýchlo stúpa hladina Pacifiku

V súvislosti s minulotýždňovými ničivými záplavami v Nepále uviedla, že stúpajúca hladina mora v Tichomorí predstavuje „druhú stranu toho istého príbehu“. „Už vieme, že otepľovanie klímy mení svetový ľad mimoriadnou rýchlosťou. Ohrozuje nielen komunity pod ľadovcami, ale zároveň pridáva viac vody do našich oceánov,“ povedala.

Mohammedová vystúpila v Palau počas každoročného stretnutia tichomorských lídrov, ktorí rokujú o zmene klímy, kriminalite a regionálnej bezpečnosti. OSN presadzuje, aby sa lídri skupiny G20 v októbri zúčastnili na stretnutí na Tuvalu a prijali konkrétne záväzky ešte pred klimatickým samitom OSN v Turecku.

„Myslíme si, že by mali prísť a skutočne sa zapojiť do diskusie o tom, čo musia urobiť,“ uviedla Mohammedová.

Tuvalu patrí medzi krajiny najviac ohrozené klimatickou krízou a pripravuje sa na možné presídlenie obyvateľstva. Vedci predpokladajú, že veľká časť jeho územia môže byť v budúcnosti zaplavená.

Minister životného prostredia Palau Steven Victor zdôraznil, že tichomorské štáty „neprosia o almužnu“, ale majú menej zdrojov na zvládanie rastúcej hladiny mora. „Potrebujeme, aby sem prišli a videli to,“ povedal.

Nová správa OSN ukázala, že hladina mora stúpa rekordným tempom v dôsledku otepľovania oceánov a topenia ľadovcov. Do roku 2050 môže byť vysídlených až 1,2 miliardy ľudí. V tichomorských ostrovných krajinách stúpa hladina mora približne dvojnásobným tempom oproti svetovému priemeru.

Správa zároveň upozornila na výrazný nedostatok financií. Rozvojové krajiny potrebujú na adaptačné opatrenia 310 až 365 miliárd dolárov ročne, zatiaľ čo v roku 2023 mali k dispozícii len približne 26 miliárd dolárov.

Samostatná štúdia zverejnená v Palau upozornila aj na zhoršujúci sa stav koralových útesov. Celosvetová pokryvnosť tvrdými koralmi za 40 rokov klesla o 9,5 percenta. Výskumníci zistili, že od roku 2010 prichádza veľká udalosť bielenia koralov približne každých päť až šesť rokov.

„Postupne narúšame podmienky, ktoré koraly potrebujú na obnovu,“ povedal hlavný autor štúdie Manuel González Rivero. Medzi najviac postihnuté oblasti patria Austrália, Tichomorie a Karibik.