Pandémia alebo bioterorizmus?

Pozrime sa na problém bez toho, aby sme zachádzali do akýchkoľvek sprisahaneckých teórií:

Čisto z terminologického hľadiska – aké parametre musia byť realizované, aby sa naplnil význam slova pandémia? Možno je to morbídna otázka, ale musíme predsa vedieť, na čom sme – aby sme sa do budúcna vyvarovali chaosu, ktorý spôsobila Matovičova vláda. Veď nemôže každý deň platiť iná vyhláška!

Čiže: aký počet mŕtvych na aký počet obyvateľov definuje pandémiu?

Pretože odborníci sa môžu napríklad zhodnúť, že 20 000 obetí vírusu je na slovenské pomery „len“ epidémia. Síce veľkého rozsahu, no stále „len“ epidémia. Nie som odborník, ale rád si vypočujem ich názory – na rozdiel od médií, ktoré to do Kotlára šijú hlava-nehlava…

A kvôli čomu? On predsa nikde netvrdí, že na Slovensku sa neumieralo! Takmer každý, koho poznám (vrátane seba), má v rodine aspoň jednu obeť (ktorá zahynula či už s covidom alebo na covid – opäť, nie som lekár, odpustite prípadnú výrazovú nepresnosť v tejto oblasti).

Každá jedna smrť je tragická.

Práve preto je dôležité nemávnuť nad nedávnou, bolestivou minulosťou rukou, že veď „hlavne, že je to za nami.“ Nie, nie, tu nejde o fazuľky. Voľačo sa vo svete stalo, vírus Sars-Cov2 napáchal hrozné veci, a je otázka, aký podiel spoluúčasti majú tí ľudia, ktorí v tom čase riadili Slovensko a celkovo zaobchádzanie s nákazou.

Pochopte, terminologické otázky sú formálne dôležité. Tu nejde o „slovíčkarčenie“, ale jasné vymedzenie pojmov. Pojmy stavajú vety, z ktorých sa skladajú zákony. Slovensko potrebuje prípravu pre prípad, že by sa covidová katastrofa opakovala – vari sa chceme opäť prepadnúť do zmätočného, každodenného peklíčka ranných tlačoviek (plačoviek)?

S tým, že čo nový deň, to nové „pravidlá“ pre život?

Veľmi dobre si pamätám, aký druh stresu privádzala tá nevypočítateľnosť vládnych rozhodnutí do života bežného človeka. Nielen, že tu poletoval vírus, na ktorý sa umieralo, ešte vás aj držali v neistote ohľadom vašich práv a slobôd.

Nehovoriac o tom, že do ľudí zasiali taký enormný strach, až som jedného dňa videl na opustenej ulici prechádzať sa človeka s nasadeným rúškom. Nikde ani nohy (ja som bol na opačnej strane cesty), ale on má rúško. Mohol za to, keď ho na dennej báze „očkovali“ strachom?

A potom prišla – z môjho pohľadu najväčšia – absurdita: reklama s mottom „Vakcína je sloboda.“ Ako z nejakej dystopickej scifi…

Alebo skôr z hororu.

Priznávam, nevedel som – až donedávna – o Dr. Kotlárovi dokopy nič. Evidoval som jeho vystúpenia v TV Slovan, ale zvlášť som sa oňho nezaujímal. Možno som bol dokonca skeptický, veď ho prezentovali ako tvrdohlavca, ktorý ide „sám proti všetkým“ (a teda sa zákonite mýli).

Teraz, po tlačovke, kde sa mu prišla vysmievať poslankyňa „nohavičky dolu“ Cigániková vidím, že nie je žiaden hoaxer či konšpirátor. Iba chce poznať pravdu – nedokáže sa uspokojiť s tým, čo nám predostrela istá časť vedeckej obce v spolupráci vtedajšími svetovládami a za ťažkej podpory komerčných médií (a niektorých influencerov).

Bude to mať ťažké – keby aj dokázal svoju hypotézu, že covid nepochádza z netopiera, že bol umelo vyrobený, a teda by pandémia mala byť preklasifikovaná na akt bioterorizmu, nikdy mu to nikto v plnom znení nepustí von. Médiá už napísali svoj príbeh, jedine na tom záleží: Bola to pandémia z čínskeho netopiera, a jedine nekonečné vakcinovanie mohlo pomôcť. Vakcína je sloboda, a kto si ju nedá, hazarduje so životmi všetkých naokolo – preto prestáva byť našim priateľom.

Polarizácia spoločnosti v ukážkovom režime.

Ale opäť – nekonšpirujme. Najjednoduchšia možná alternatíva, ak by sme použili metódu occamovej britvy – je tá, že vírus unikol z nejakého laboratória, a tento únik sa vymkol kontrole.

Otázka potom znie: za akým účelom by niekto vyvíjal taký typ vírusu?

To isté sa pýta aj Kotlár…

Dostane on, a s ním aj verejnosť, v septembri odpoveď?

No čo je podstatnejšie, budú zistenia publikované v jasnej, novinármi nedotknutej forme? Lebo vieme, ako aj teraz prekrútili Kotlárove slová liberálne médiá: urobili z neho popierača obetí vírusu. On však netvrdí, že ľudia neumierali (či už na covid alebo s covidom)!

Chce len prešetriť, čo presne sa tu dialo, kto a ako z toho profitoval alebo konal protizákonne (to isté, napokon, žiada aj ministerka Dolinková); chce jasné vymedzenie pojmov a zavedenie takého legislatívneho systému, ktorý by nám – v prípade, že by sa podobná katastrofa opakovala – pomohol prekonať situáciu s minimálnymi stratami.

Ak sa mýlim, alebo ak je na tom niečo zlé, napíšte to, prosím, do komentárov.

Denník N si však myslí, že Kotlár doslova močí na hroby covidových obetí. Zobrazili ho na karikatúre, kde si uľavuje na kríže. Je to nevkusné – a nepravdivé. Ale v účelovom dezinformovaní sú niektorí ľudia majstri…

No a Kotlár už platí cenu za svoju „popularitu“. Nielen, že dostáva hromady hejtu a vyhrážok – údajne naňho dokonca napľuli, keď bol s dcérou vonku…

Tak kto tu teraz prilieva olej do ohňa?

Prečítajte si tiež:

• Vyústi vyšetrovanie pandémie do vážnej koaličnej krízy?
• Dolinková: Spochybňovanie pandémie je neúctou k pozostalým obetí