Volebná kampaň sa skončila. Čo potrebujete o voľbách vedieť?

Volebná kampaň pred spojenými voľbami do orgánov územnej samosprávy sa skončila 48 hodín predo dňom konania volieb, teda v stredu (21. 10.) o 23.59 h. Počas moratória nemôžu kandidujúce politické strany, hnutia, ich koalície ani kandidáti viesť volebnú kampaň. Zakázané je tiež zverejňovať výsledky prieskumov verejnej mienky.

Počas moratória sa nesmú zverejňovať informácie o kandidujúcich stranách, koalíciách strán a kandidátoch v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických a neperiodických publikáciách ani v agentúrnom spravodajstve.

Bilbordy a volebné plagáty, ktoré boli vylepené počas volebnej kampane, nebolo potrebné odstrániť pred začiatkom volebného moratória. „Videoreklama na svetelnej reklamnej tabuli však nemôže byť zverejňovaná počas moratória. Zakázaný je aj presun dopravných prostriedkov s kampaňovým vizuálom v čase volebného moratória,“ pripomenul hovorca MV Matej Neumann.

MV tiež upozornilo, že platená politická reklama na sociálnych sieťach, ako aj sponzorované príspevky sa počas moratória nesmú zobrazovať. Bezplatné statusy na sociálnej sieti sa za volebnú kampaň nepovažujú.

Rada pre mediálne služby (RpMS) zároveň poukázala na to, že prieskumy verejnej mienky v deň konania volieb, tzv. exit polly, sa môžu vykonávať iba s voličmi, ktorí už opustili volebnú miestnosť. „Spôsob takého zberu údajov musí byť zabezpečený tak, aby nemohlo dôjsť k ovplyvňovaniu iných voličov. Zároveň platí zákaz ich zverejňovania až do skončenia hlasovania,“ uviedla vedúca odboru komunikácie RpMS Monika Tináková. Rada pripomenula, že podľa zákona o volebnej kampani majú vysielatelia v období volebného moratória zakázané vysielať diskusné programy a politickú propagáciu, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie osôb v prospech alebo v neprospech kandidáta. Zákaz sa vzťahuje na všetky programy, v ktorých existuje možnosť, že by akýmkoľvek spôsobom mohli ovplyvniť hlasovanie voličov.

Volebná kampaň sa začala 24. júna tohto roka. Viesť ju mohli iba kandidujúce politické strany a politické hnutia, kandidáti uvedení na kandidátnych listinách politických strán, a nezávislí kandidáti. Kampaň tretích strán nebola povolená.

Spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať v sobotu 24. októbra. Volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 20.00 h. Slováci budú vyberať starostu obce, respektíve primátora mesta, poslancov obecného, respektíve mestského zastupiteľstva, ako aj predsedu samosprávneho kraja a poslancov krajského zastupiteľstva. V Bratislave a Košiciach budú voliť aj starostu svojej mestskej časti a poslancov miestneho zastupiteľstva.

Gajdoš: Obyvatelia môžu voliť iba vo svojom okrsku

V sobotných (24. 10.) spojených voľbách môžu voliči voliť iba vo svojom volebnom okrsku. Pri voľbe starostu, primátora, predsedu kraja či miestnych alebo krajských poslancov neexistuje možnosť vybaviť si volebný preukaz. V rámci okrsku musí zostať aj hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. V relácii TASR TV Štúdio TASR na to upozornil riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Martin Gajdoš.

Priblížil, že volič, ktorý zo závažných dôvodov nemôže sám prísť do volebnej miestnosti, môže o prenosnú schránku požiadať. „To neznamená, že nemôže byť hocikde,“ priblížil Gajdoš. Musí sa nachádzať vo svojom volebnom okrsku, a to aj napríklad v prípade hospitalizácie. Nemocnica musí byť v jeho volebnom okrsku, inak za ním prenosná schránka prísť nemôže a na voľbách sa týmto spôsobom nezúčastní. Presné miesto volebných miestností a ich príslušnosť zverejňujú obce.

Gajdoš priblížil, že spojené voľby majú špecifikum. Hlasuje sa v nich do 20.00 h, nie do 22.00 h, ako je bežné pri inom type volieb. „Treba si uvedomiť, že síce sú to spojené voľby, konajú sa v ten istý deň, v tom istom čase, v tej istej miestnosti. Ale stále sú to dvoje voľby – dvoje samostatné voľby, ktoré treba teda celé absolvovať, celý ten deň hlasovania. Ale najmä po uzatvorení volebných miestností musia komisie najprv sčítať jedny voľby, celé samosprávne kraje, a hneď nato musia pokračovať a sčítať celé komunálne voľby,“ poukázal riaditeľ.

V spojených voľbách môžu voliť aj cudzinci, ktorí majú v danom volebnom okrsku trvalý pobyt. Gajdoš priblížil, že tak na regionálnej, komunálnej a miestnej úrovni volia ľudia, ktorí sú súčasťou danej komunity, pričom nezáleží, či majú slovenské občianstvo. Pri voľbách sú však potrebné doklady totožnosti.

„Je to vlastne jediná vec, ktorú potrebujete. Občan Slovenskej republiky potrebuje občiansky preukaz, nie iný doklad – cestovný pás, vodičský preukaz. Nič iné sa neuznáva, musí to byť občiansky preukaz. A cudzinci, tí si donesú doklad o pobyte pre cudzinca. Tam je preukázané, že majú trvalý pobyt,“ doplnil Gajdoš.

Riaditeľ v Štúdiu TASR tiež pripomenul, že voliči majú právo na sprievod pri voľbách v prípade, že ho potrebujú. Volič to musí oznámiť volebnej komisii pred odchodom za plentu. Asistentom môže byť rodinný príslušník alebo aj neznáma osoba, nikdy však nie člen volebnej komisie – to zákon zakazuje. Takýto asistent môže pomôcť vyplniť hlasovací lístok, vložiť ho do obálky alebo vhodiť obálku do volebnej schránky. Často asistentov využívajú duševne či fyzicky znevýhodnené osoby.

Komisie budú počítať najprv krajské voľby, komunálne až druhé

Okrskové komisie budú po uzavretí volebných miestností v sobotu (24. 10.) večer počítať najskôr voľby do orgánov samosprávnych krajov. Komunálne voľby spočítajú až ako druhé. Skôr tak budú známe predbežné výsledky krajských volieb. V relácii TASR TV Štúdio TASR na to upozornil riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Martin Gajdoš.

„Takže kto čaká výsledok komunálnych volieb 20.30 h, tak ten sa ešte nedočká. Najprv musia volebné komisie sčítať samosprávne kraje, to všetko musia uzavrieť, zápisnicu mať potvrdenú a tak ďalej. Zapečatí sa, odloží sa a potom idú na komunálne voľby. Takže pár hodín to asi bude trvať,“ poukázal Gajdoš.

Priblížil tiež, že počas prvých spojených volieb v roku 2022 bolo 100 percent sčítaných hlasov až v nedeľu o 7.30 h. Sčítanie trvá dlhšie najmä vo väčších mestách. „Niekedy voliči sú nervózni, že kde sú už tie výsledky, ale musia to brať tak, že to treba naozaj precízne bez chyby spočítať,“ dodal.

Novozvolení poslanci, primátori, starostovia a predsedovia krajov by sa funkcií mohli ujať začiatkom novembra. Poukázal, že dovtedajší volení predstavitelia samospráv si svoje funkcie plnia, kým sa ich neujmú novozvolení zástupcovia obyvateľov.

Priebežné poradie pri primátoroch zverejnia len v Bratislave a Košiciach

Počas sčítavania hlasov v sobotných (24. 10.) komunálnych voľbách bude známe priebežné poradie všetkých kandidátov len pri kandidátoch na primátorov Bratislavy a Košíc. Pri ostatných mestách, obciach a mestských častiach Bratislavy a Košíc budú zverejňované iba výsledky o zvolenom primátorovi či starostovi a ich percentuálny podiel hlasov, čiže nie poradie všetkých kandidátov. V prípade volieb do orgánov samosprávnych krajov však budú priebežné výsledky zahŕňať dáta o všetkých kandidátoch. Spracovávať sa pritom budú najskôr krajské voľby, následne komunálne. Vyplýva to z informácií Štatistického úradu (ŠÚ) SR.

„Sumárne výsledky hlasovania vo viac ako 2900 obciach, mestách a mestských častiach Bratislavy (17) a mestských častiach Košíc (22) budú zverejňované jednorazovo – za celé mesto či obec,“ konštatuje ŠÚ SR.

Priebežné výsledky komunálnych volieb budú obsahovať počet a podiel zúčastnených voličov, počet vydaných a odovzdaných obálok. Zobrazí sa tiež meno zvoleného kandidáta na starostu, respektíve primátora s počtom a podielom získaných platných hlasov. Výsledky neúspešných kandidátov na starostov a primátorov budú až v definitívnych výsledkoch. Priebežne tak nebude napríklad známe, kto sa nachádza na druhom či treťom mieste, ani aký je rozdiel medzi nimi. V prípade poslancov do obecných a mestských zastupiteľstiev budú detailné informácie taktiež publikované až v definitívnych výsledkoch.

Osobitne budú v priebežných výsledkoch za komunálne voľby zverejňované výsledky za hlavné mesto Bratislava i mesto Košice. Sumárne výsledky hlasovania budú publikované priebežne po spracovaní jednotlivých okrskových dát a budú obsahovať kompletný zoznam kandidátov na primátora mesta s počtom a podielom získaných platných hlasov.

Pri poslancoch do mestského zastupiteľstva budú výsledky, rovnako ako pri iných samosprávach, obsahovať iba celkový počet volených a zvolených poslancov. Detailné výsledky budú známe taktiež až v definitívnych výsledkoch.

V prípade krajských volieb budú už v priebežných výsledkoch dostupné dáta o všetkých kandidátoch na predsedov krajov, aj o všetkých kandidátoch na poslancov do krajských zastupiteľstiev. Výsledky za kraj budú publikované postupne, po jednotlivých volebných obvodoch. ŠÚ SR pripomenul, že najviac obvodov má Bratislavský kraj (24) a najmenej Trnavský kraj (7).

„Pri celkovom scenári volebnej noci platí, že podľa usmernenia ministerstva vnútra najprv musia volebné komisie, ktoré sú v jednotlivých volebných miestnostiach, spracovať krajské voľby alebo zápisnice za krajské voľby. A až následne voľby za danú obec alebo mesto,“ doplnil ŠÚ SR.

V niektorých obciach sa starosta voliť nebude

Voľby do orgánov samosprávy obcí sa neuskutočnia v obciach Lipovec, Michalková a Girovce. Dôvod je, že sa v nich nikto neuchádzal o funkciu starostu ani poslanca, prípadne neboli zaregistrovaní kandidáti.

Konať sa budú v týchto obciach teda len župné voľby. V Ondrašovej, Lažanoch a Detríku sa síce komunálne voľby uskutočnia, ale voliči si budú vyberať len poslancov obecného zastupiteľstva, keďže za starostu tam nikto nekandiduje.

V 18 obciach kandiduje nižší počet kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva, ako má byť zvolený. Ide o Cimennú, Dolnú Marikovú, Zemianske Kostoľany, Hornú Seč, Veľký Ďur, Podhorany, Dubové, Jasenovo, Podhradie, Vlkanovú, Novú Lesnú, Lažany, Veľký Slivník, Krajné Čierno, Nižnú Jedľovú, Veľkú Lodinu, Zlatú Idku a Letanovce. Vo všetkých týchto 24 obciach sa uskutočnia na neobsadené mandáty doplňujúce komunálne voľby s predpokladaným termínom na jar 2027.

Zákon umožňuje kandidovať súčasne v komunálnych aj župných voľbách, zároveň je možné súčasne kandidovať na poslanca zastupiteľstva a tiež na funkciu starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.