Viedeň/Krakov 27. augusta 2018 (HSP/Foto: Wikipedia)
Pri príležitosti 335. výročia bitky pri Viedni (12. septembra 1683) mal na viedenskom kopci Kahlenberg stáť pamätník poľskému kráľovi Jánovi III. Sobieskemu. Členovia výboru, ktorí mali päť rokov na starosti vztýčenie tohto pamätníka, sa dozvedeli, že viedenská radnica od toho nakoniec odstúpila
Server Polonika uvádza, že viedenskej radnici bol preto poslaný list o tom, že “v poľských médiách prebehla informácia o neochote Viedne odhaliť pamätník Jánovi III. Sobieskemu”, hoci je už pripravený na prepravu z Krakova do Viedne. Samotní Poliaci spolu s poľskou komunitou v Rakúsku preto žiadali o oficiálne vysvetlenie, prečo sa pamätník nemôže odhaliť.
Ernst Woller, predseda parlamentu spolkovej krajiny Viedne, odpovedal, že Krakov a Viedeň udržujú dobré vzťahy, čoho dôkazom je viacero rôznych lokalít v meste, ktoré si pripomínajú Jána III. Sobieskeho (Sobieskeho ulica, Sobieskeho námestie, Sobieskeho kaplnka a pod.), ale k pamätníku viedenská strana zaujala negatívny postoj.
Počas stretnutia viedenského starostu Michaela Ludwiga a krakovského Jaceka Majchrowského sa obe mestá dohodli, že pamätník nakoniec nebude vztýčený vo Viedni, ale že si zaslúži miesto v Krakove. Pre Viedeň bude navrhnutá a postavená nová pamiatka.
Viedeň navyše ponúkla Krakovu pomoc s vyhlásením medzinárodnej súťaže na novú pamiatku, aby “spájala historický kontext s európskou kultúrou pamiatky zameranou na budúcnosť”. Súťaže sa budú môcť zúčastniť aj poľskí umelci a mesto Krakov bude tiež pozvané, aby delegovalo členov do poroty.
Dovtedy by mala na Kahlenbergu zatiaľ stáť len pamätná tabuľa s textom, že sa na tomto mieste 12. septembra 1683 udiala bitka, ktorá bola “vrcholným medzníkom v boji dvoch ríš: Osmanskej ríše v ich expanzii na západ a brániacej sa Habsburskej ríše”, pričom “hlavnú úlohu pri úspešnej obrane Viedne zohral poľský kráľ Ján III. Sobieski”.
Ten so svojím vojskom skutočne výraznou mierou pomohol poraziť Turkov, ktorí už niekoľko mesiacov obliehali Viedeň. Vyhladovaní obyvatelia sa úporne bránili tureckej sile, až nakoniec prišla vytúžená poľská pomoc.
Podľa Poľskej televízie, autor pamätníka Czesław Dźwigaj odmieta jeho akékoľvek “protiturecké” zameranie, keď podľa Viedne “nie je vhodný čas na vztýčenie takejto pamiatky” a požaduje novú pamiatku s “modernejšími štandardami”. Dźwigaj to prirovnáva k situácii, “ako keby k plne zariadenému domu prišla komisia a chcela ho dať zbúrať, pretože si ho predstavovala ináč”.