Palko vysvetlil, kedy by nemal dôvod kandidovať na predsedu KDH. Baránek: Majerský je nečitateľný, Palko je predvídateľný

Bratilava 14. júna 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Miroslav Košírer)

Niekdajší minister vnútra a bývalý podpredseda Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) Vladimír Palko zvažuje, či bude kandidovať za predsedu hnutia. Počet okresov, ktoré mu vyjadrili podporu, rastie. Palko agentúre SITA povedal, že momentálne ide o osem okresov. V júni sa chce venovať skúmaniu atmosféry v KDH a zisťovaniu, či je vôľa na zásadné zmeny

Kandidatúru oznámil prešovský župan Milan Majerský. Alojz Hlina, ktorý KDH viedol do februárových parlamentných volieb, chce zostať vo vedení hnutia. Hlina pre agentúru SITA uviedol, že ak ho Majerský navrhne za podpredsedu, tak to prijme.

Bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský krátko po voľbách v marci agentúre SITA povedal, že ako vhodného kandidáta na post šéfa hnutia vidí Palka. Ten uviedol, že ho doteraz celkovo podporilo osem okresov. Niekde to boli okresní predsedovia, niekde aj podpredsedovia, v niektorých regiónoch išlo o väčšinové uznesenie predsedníctva a v jednom prípade ho jednomyseľne podporilo predsedníctvo okresu.

„Nie je to žiadna riava, ktorá by sa strhla, je to taká bystrina. Tento mesiac venujem skúmaniu toho, čo si vlastne kádeháci myslia. Nie je to jednoduché zistiť, prevažuje skôr mlčanie,“ zhodnotil Palko.

Ak podľa neho v hnutí prevládne názor o potrebe zásadnej zmeny, uzná sa, že v KDH je dlhoročná kríza a vyplynie z toho návrh o návrate k hodnotám, štýlu a k pozitívnym výsledkom, tak by sa považoval za vhodného kandidáta.

„Ak ale prevládne názor, že KDH je také, aké bolo aj pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi, že neurobilo žiadne chyby a treba pokračovať aj po personálnej stránke tak ako doteraz, potom niet dôvodu, aby som kandidoval. Môžu ho viesť ľudia, ktorí KDH viedli aj doteraz,“ ozrejmil Palko. Z KDH odišiel v roku 2008 spolu s poslancami Františkom Mikloškom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom.

Pokiaľ ide o ďalších kandidátov, tak Hlina sa už asi do predsedníckej funkcie nevráti. Po voľbách, kedy KDH zostalo pred bránami parlamentu, sa vzdal pozície šéfa hnutia. Úplne by však z vedenia KDH nechcel odísť.

„Chcem zostať jednou z tvárí umiernenej konzervatívnej politiky na Slovensku. Fundamentalistov, fanatikov, či dokonca fašistov s krížikom na saku je v slovenskej politike už naozaj dosť,” zhodnotil Hlina.

Pokiaľ ide o voľbu predsedu KDH, Hlina povedal, že konzervatívnej strane svedčí určitá miera vnútornej dohody. „Preto som so zámerom, aby sa neprehlbovali rozdiely už predtým na vnútornom fóre deklaroval, že ak mi Milan Majerský, ktorý je zatiaľ jediný potvrdený kandidát na predsedu KDH, dá návrh, aby som kandidoval na podpredsedu hnutia, že takýto návrh prijmem,” ozrejmil Hlina.

Europoslanec za KDH Ivan Štefanec o kreslo predsedu záujem nemá. „V súčasnosti sa plne venujem práci v Európskom parlamente a chcem v tomto poslaní aj pokračovať a splatiť tak dôveru ľudí,“ povedal Štefanec.

Politický analytik Ján Baránek si v súvislosti s Palkom položil otázku, či sa dá dva razy vstúpiť do tej istej rieky.

„Nie je problém s Palkom, ale s členskou základňou. Keď kedysi odchádzal z KDH, nebol tam veľmi obľúbený. Neviem, nakoľko by mohol byť na sneme úspešný,“ poznamenal. Baránek.

Ako ďalej povedal, Majerského vníma ako nečitateľného, kým Palka považuje za predvídateľného. „Je potrebné, aby si overil vnútornú atmosféru v KDH a nešiel do vopred prehratého súboja,“ dodal na adresu Palka analytik.

Poslankyňa Anna Záborská sa nechcela vyjadrovať k prípadnej kandidatúre Palka. V minulosti bola Palkovou kolegyňou v KDH. Do parlamentu sa dostala ako šéfka Kresťanskej únie (KÚ) na kandidačnej listine Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO). Do budúcnosti si vie predstaviť, že by sa KÚ a KDH spojili a do volieb išli spoločne.

„Zatiaľ sú to len predstavy,“ podotkla a pripomenula, že aj pred tohtoročnými parlamentnými voľbami sa usilovala o spoločný postup, ale podľa nej zo strany KDH nebola vôľa.

Snem KDH, na ktorom sa má voliť nový predseda, sa uskutoční 22. augusta v Ružomberku. Ešte predtým sa podľa hovorcu KDH Stana Župu uskutoční 79 okresných snemov, na ktorých sa budú voliť delegáti, ktorí sa zúčastnia na celoslovenskom sneme.

KDH zostáva mimo parlamentu druhé volebné obdobie. V roku 2016 po neúspechu v parlamentných voľbách odstúpil vtedajší predseda Ján Figeľ. Teraz abdikoval po februárových parlamentných voľbách predseda Hlina. Kresťanskí demokrati získali 4,65 percenta hlasov. Na vstup do parlamentu je potrebná aspoň päťpercentná podpora voličov.