a) skupiny pod kontrolou Turkov

b) skupiny “zelených” ktorí sa v minulosti spoliehali na americkú a izraelskú podporu

c) skupiny, ktoré sú už ochotné komunikovať s oficiálnym Damaskom

d) malá enkláva “čiernych” ISIS bez väčšieho strategického významu

Najväčším problémom sú “zelení” ktorí však takisto nie sú jednotní. “Zelené” skupiny medzi sebou súperia o stenčujúce sa zdroje, medzi týmito skupinami prebiehajú boje o ovládnutie územia s obyvateľstvom, ktoré je možno vydierať a u ktorého je možné rabovať. V Idlibe sa dnes nachádza takmer stovka rôznych “zelených” bánd, ktoré majú od niekoľko desiatok až do niekoľko tisíc hrdlorezov.

Väčšina “zelených” tvrdí, že sú pripravení bojovať až do posledného náboja proti sýrskym vládnym jednotkám, ktoré v útoku budú podporovať iránski dobrovoľníci a šiíti z Hizballáhu, či členovia afgánskych, palestínskych a irackých šiítskych milícii. Šiíti majú zo sunnitskými teroristami množstvo nevybavených účtov, to čo spáchali sunnitskí teroristi v palestínskom utečeneckom tábore Yarmuk, ktorý držali niekoľko mesiacov pod kontrolou, im Palestínčania a Hizballáh neodpustia. Budú sa rezať “zelené” hlavy a to vo veľkom počte.

Rusi spoločne so sýrskymi dôstojníkmi vypracovali bojový plán operácie v Idlibe, dodajú letectvo a Specnaz.

O tom ako sa budú rozvíjať bojové operácie v Idlibe rozhodne niekoľko faktorov. V prvom rade už raz väčšina “zelených”, ktorí sa v Idlibe nachádzajú zložila zbrane a súhlasila s prevozom z iných miest Sýrie do Idlibu. To znamená, že sú “zelení” napriek svojím propagandistickým vyhláseniam pragmatickí a pravdepodobnosť, že v prípade umožnenia odchodu z provincie a beztrestnosti opustia Idlib, je značne vysoká.

Turci bývalým “zeleným” už dnes garantujú bezpečný odchod do materských krajín.

Ďalšou možnosťou pre bývalých “zelených” je vstúpiť do novej bojovej skupiny s názvom “Národný front oslobodenia”, ktorú Turci vytvorili a ktorú financujú. Aj Turci potrebujú zástupnú armádu, ktorú by mohli neskôr použiť v boji proti Kurdom, kurdský problém z tureckého uhla pohľadu ešte stále nie je uspokojivo vyriešený, Američania spolu s Kurdami predstavujú “nepríjemný tŕň v tureckom zadku”. Turci predpokladajú, že nakoniec bude mať proturecký “Národný front oslobodenia” takmer 70 tisíc bojovníkov, čo z neho urobí hrozivú bojovú silu.

Turci sú civilizovaným štátom, s ktorým je možné viesť dialóg a Turci, Rusi, Irán a Sýria spoločne komunikujú. Turci komunikujú aj s Američanmi (Rusi to akceptujú), pokiaľ bude pre Turkov spolupráca s Rusmi a Iránom výhodná, bude táto spolupráca pokračovať. To čo Turkom dokázali ponúknuť Rusi a Irán vysoko predčí ponuky Američanov, ktorí nevyhodnotili situáciu dobre, preto sa im iniciatíva na Blízkom východe od roku 2015 začala prudko vymykať spod kontroly. Vzťahy s Iránom nemajú Turci až tak nadštandardné ako s Ruskom, to však nevadí, v trojuholníku Rusko – Irán – Turecko sú lídrom Rusi a tí si idú za svojím cieľom, rozpory medzi Turkami a Iráncami dokážu Rusi kontrolovať. Rozhovory medzi Moskvou a Ankarou o vývoji situácie v Idlibe pokračujú podľa plánu, takže viacero analytikov je dokonca presvedčených, že v Idlibe nemusí podobne ako na juhozápade Sýrie k výraznejšiemu konfliktu vôbec prísť.

Tí zo zelených, ktorí sa rozhodnú bojovať sa proste stretnú najprv s ruskými a tureckými príslušníkmi špeciálnych síl, ktorí úspešne likvidujú už dnes neprispôsobivých “zelených poľných veliteľov” – množstvo úspešných  atentátov na poľných veliteľov “zelených v Idlibe” je značne vysoké. Ďalších zlikvidujú konkurenčné bandy (už sa tak deje), v prípade vládnej ofenzívy zvyšok deratizujú Iránci a šiíti. A dostať sa do zajatia, do rúk rúk nasr…..dených šiítov je to posledné, po čom “zelení” túžia.

Podľa posledných informácii z Idlibu už teda Turci predložili členom an Nusry rozpustiť svoju organizáciu. Sýrčania z tejto organizácie môžu prejsť do iných neteroristických skupín, prípadne do spomenutého a Turkami financovaného “Národného frontu oslobodenia”, v tejto organizácii sa dnes už nachádzajú všetky proturecké organizácie. Samozrejme časti zelených Turkomani nevyhovujú z viacerých dôvodov – zvykli si na americkú podporu a relatívnu slobodu. Teraz budú musieť poslúchať na slovo Turkov a tí nebudú tak finančne štedrí ako Američania. Neskoro je však plakať nad rozliatym mliekom, Američania už “zelených” hodili cez palubu.

Časť hrdlorezov an Nusry odmietla turecký návrh a pokračujú ďalej vo svojej činnosti v radoch an Nusry. Sú rozhodnutí v Idlibe bojovať. Momentálne sa zraky všetkých bojachtivých “zelených” upierajú na Hussama Salamu. Hussam Salama s podporou Američanov zákerne zaútočil na hliadku ruskej vojenskej polície v septembri 2017. Cieľom bandy bolo dostať do zajatia ruských vojenských policajtov – výsadkárov a vydierať Rusko, aby pozastavilo svoju bojovú operáciu v Idlibe a Aleppe. Akcia, vypracovaná odborníkmi z CIA sa takmer podarila, problémom boli Rusi, ktorí odmietli zložiť zbrane a niekoľko hodín bojovali proti presile. Do bojov sa nakoniec zapojila skupina Specnazu, ktorá členov bandy zlikvidovala a nik z Rusov sa do zajatia nedostal.

Nasledoval obligátny trest. Rusi usporiadali “safari” na členov bandy Hussama Salamu. Ruské letectvo skupinu, spolupracujúcu s Američanmi prakticky vymazalo z povrchu zeme, viacerí poľní velitelia Salamovej bandy neskôr zahynuli pri atentátoch v Idlibe, Američania ich nedokázali zachrániť. Hussam Salama, aby sa zachránil nadviazal kontakt s Turkami a stal sa členom protureckého “Národného frontu oslobodenia”. V posledných dňoch však burcuje do boja proti Asadovi, Iráncom a Rusom, takže je možné, že Turci nad ním stratili kontrolu. Takisto však môže ísť o provokáciu vypracovanú členmi tureckej tajnej služby s cieľom zistiť, ktorí z poľných veliteľov nie sú loajálni a mienia robiť problémy. Ak ide o provokáciu tureckej tajnej služby, kto sa pridá k Salamovi, stane sa automaticky terčom určeným na likvidáciu. Sýrskym vládnym vojskám a ich spojencom je jedno, koho budú počas ofenzívy likvidovať. Ak Hussam Salama zradil aj Turkov, určite by mal dbať na to, aby sa do zajatia za žiadnych okolností nedostal.

Podľa tureckého vojenského experta Endera Imreka Rusi a aj Turci sa snažia vyriešiť situáciu v prvom rade diplomaticky a vojenské riešenie je aktuálne len v prípade, ak diplomacia zlyhá. Ak sa tak stane, “zelení” a členovia an Nusry, ktorí sú rozhodnutí bojovať s určitosťou stratia tureckú podporu a môžu rátať aj s tým, že na ich pozície zaútočia okrem Rusov, Turkov a sýrskych vládnych vojsk aj členovia skupín, ochotných s Damaskom komunikovať. Niečo podobné sa stalo aj na juhozápade Sýrie v blízkosti izraelských hraníc, kde časť poľných veliteľov  protiasadovských zoskupení  odovzdala svoje pozície a umožnila vládnym vojskám zaútočiť v Kuneitre a Suveide na pozície teroristov, odhodlaných ďalej bojovať, prípadne sami útočili na svojich bývalých spolubojovníkov Situácia sa skončila likvidáciou bojachtivých teroristov, sýrski vládni vojaci prioritne do zajatia členov bánd nebrali. Podľa Imreka, Damask kontrolu nad Idlibom získa, niekoľko týždňov bojov značne preriedi “rady zelených”, ktorých čaká v prípade rozhodnutia bojovať veľmi smutný osud.

Rusi sú pripravení spoločne s Asadom a Iránom spustiť bojovú operáciu v Asade. Dávajú prednosť diplomatickému riešeniu, ale ako hovorí ruské príslovie, “ako to nepôjde s dobrým slovom, pôjde to s dobrým slovom a kalašnikovom”. V Idlibe sa v prípade konfliktu určite rozhorí vnútorný boj medzi členmi bánd, bude útočiť ruské letectvo, specnaz, sýrske vládne jednotky, iránske commandos a vysoko motivovaní členovia Hizballáhu, do bojov proti teroristom sa zapoja aj Turci.

Oslobodenie Idlibu je pre Damask prioritou a získanie kontroly nad Idlibom predstavuje ďalšiu etapu v oslobodzovaní Sýrie.