Nie je tajomstvom, že u nás pôsobia jednotlivci či zoskupenia, ktoré aktívne prejavujú snahu zúčastňovať na tvarovaní štátu, vrátane vytvárania politických či kultúrnych tlakov za účelom redefinovať oficiálnu vládnu politiku. Ide predovšetkým o aktérov združujúcich sa v mimovládnych organizáciách (no patria sem aj mnohí novinári či komunálni politici alebo podnikatelia v oblasti sociálnych služieb či kultúry a vzdelávania).

Chcete dôkaz? Nech sa páči, v článku si ich predstavíme niekoľko:

Začnime ústrednou „postavou“ celej drámy. Ide o Nadáciu Pontis, ktorá „pôsobí na Slovensku už viac ako 25 rokov a patrí medzi najväčšie nefiremné nadácie.“ Uvádza to vo svojom webovom resumé: „Za ten čas sme zrealizovali desiatky projektov, ktoré pomáhali meniť Slovensko na lepšiu krajinu pre všetkých a ktoré prepájali dôležitých hráčov v kľúčových témach.“

A práve o prepájanie „dôležitých hráčov v kľúčových témach“ ide. V preklade to znamená, že vytvorili sieť ľudí a združení, ktoré sa snažia pôsobiť v rôznych sférach v mimovládnom sektore (s tým, že politicky angažovaná časť z nich bude presadzovať určitý svetonázor).

Pontis pokračuje v sebadefinícii: „Vytvárame silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v našich troch strategických témach – v sociálnych inováciách, vo filantropii a v zodpovednom podnikaní. V nich si budujeme expertízu, prinášame trendy, presadzujeme dlhodobý dopad a inšpirujeme.“

Práve tá snaha o „dlhodobý dopad“ a jeho presadzovanie vyvoláva ustarostené otázky. Veď my vieme, kto je najväčší filantrop sveta: Mr. Soroš (dnes už kráča v jeho šľapajach syn Alexander, veľký podporovateľ Kamaly Harrisovej či „strýčka“ Bidena).

V Pontise zostavujú tiež takzvanú „mapu sociálnych inovátorov,“ teda ľudí, ktorí údajne Slovensko menia k lepšiemu. Definícia „lepšieho“? Asi si musíme domyslieť, ale vzhľadom na osoby, ktoré v mape nájdeme, to nebude veľký problém…

Iba taký letmý výber: Jakub Goda, toho času Denník N; pracoval v Čaputovej tíme, za pandémie riešil online komunikáciu ministerstva zdravotníctva (svoju „kariéru“ postavil na tom, že sa podvodom „infiltroval“ do Hlavných správ – utvorte si o ňom obraz sami). V schéme je napojený na niekoľko mien, najznámejšie je Zuzana Wienk. Tá kedysi založila mimovládku Aliancia Fair Play. Ciele? Tvoriť „protiváhu“ moci. To si tak pár nadšencov z ľudu povie, že idú dirigovať procesy v štáte: „20 rokov pozeráme politikom na prsty, prinášame nezávislý občiansky pohľad a snažíme sa ponúkať dobré riešenia.“ Pýšia sa aj týmto: „Prispeli sme k pádu Štefana Harabina, na politikaopen.sk zverejňujeme majetok politikov, stojíme za Hedvigou Malinovou a hľadali sme a oceňovali odvážne Biele Vrany…“ 

Viac šokuje netajená prítomnosť politikov opozície v tejto vzťahovej sieti. Tamara Stohlová (PS) je napojená na istú Silviu Hudáčkovú, ktorá je spojená s Kristínou Pomothy, ktorá má zas prepojenie s – pozor, pozor – Zuzanou Wienk.

A to nie je všetko. Medzi inovátormi sa nachádza aj Marián Kulich z iniciatívy Mier Ukrajine. Ten je napojený na svoju kolegyňu Luciu Kuzminovú Rosákovú (Mier Ukrajine, Free Belarus a ď.). A tá? Podľa mapy má kontakt na Jána Mazáka (akademický sektor), ktorý je zasa v kontakte opäť so Zuzanou Wienk. Kruh sa uzatvára…

Wienk pritom nie je jediná osoba, ku ktorej smeruje viacero nitiek (vybral som ju ako príklad): Jedno meno vedie k trom ďalším, z toho každé k ďalším piatim a tak ďalej. Hotová chobotnica mimovládnych aktivistov (napojených na politikov či podnikateľov), ktorí Slovensko menia „k lepšiemu“. Mohli by sme ich vyrátavať do večera – skúste si ich naklikať, z toho množstva „inovátorov“ po celej krajine sa vám zakrúti hlava.

Tak kto tu bude tvrdiť, že neexistuje žiadna tieňová hra a v jej rámci koordinovaná snaha o presadzovanie mimovládnych, či priamo povedané opozičných (a teda nie vždy pronárodných)záujmov?

Ešteže sa táto éra chýli ku koncu, ako to v piatok deklaroval aj predseda vlády Robert Fico po rozhovore s Elonom Muskom. Peniaze zo zámoria totiž dostávajú stopku, a bez nej sa sotva nájdu „ochotníci“ pracovať celé dni na diskreditácii vládnych politikov či priamo povalení vlády…

„USA robia všetko pre to, aby zastavili zasahovanie do našich vnútorných záležitostí cez zradikalizované mimovládky, ktoré bez ich financovania odumrú,“ napísal v aktuálnom statuse premiér. Zároveň však varuje, že túto agendu môže do budúcna prevziať EÚ s jej orgánmi…

Mimochodom, sociálny „networking“ ako fenomén nie je žiadne nóvum. Už v roku 2015 sa Nadácia Pontis pochválila svojou mapou. Vtedy ste tam mohli nájsť napríklad nasledovné mená: Wanda Adamík Hrycová, Matúš Vallo (My sme mesto), Michal Truban, Lucia Štasselová, Pavel Sibyla, Robert Roth (!), Juraj Rizman, Samuel Marec, Branislav Jobus, Branislav Gröhling, Michal Havran, Marek Hattas, ale napríklad aj Zuzana Čaputová (Via Iuris). Všetko dobre známe „firmy“, rečníci z tribún, kverulanti, neoliberáli, „umelci“, „intelektuáli“, ale predovšetkým osoby známe svojou neznášanlivou rétorikou voči suverenistickému nastaveniu Slovenskej republiky.

Všetky zástavy sú im milšie, než slovenská…

Nadácia Pontis však nebola prvá organizácia, ktorá „vymyslela koleso“. Sieť sociálnych inovátorov nie je slovenské špecifikum – existuje dokonca v globálnom meradle. Hovoríme o celosvetovej sieti, ktorú manažuje spoločnosť Ashoka. Je to pôvodom americká neziskovka, ktorá podporuje „sociálne podnikanie“ (teda projekty, kde sa riešia spoločenské alebo environmentálne problémy), pričom „investuje“ do tisícov ľudí po celom svete. Ak budete šikovní (nech už to znamená to alebo ono), môžete obdržať nielen cenné know-how, ale aj štipendium. Títo ľudia potom spolu snívajú o vytvorení akejsi globálnej kultúry, kde každý bude môcť prinášať do života spoločnosti také zmeny, aké majú byť „v prospech“ všetkých.

Keď niečo vyzerá a znie ako utópia, potom je to utópia; a keď niečo silne pripomína kult, potom…

Tým netvrdím, že medzi projektmi sa nenájdu aj spoločensky záslužné príklady. K takým patria u susedov Čechov napríklad pôrodný dom alebo centrum na riešenie problémov väzňov a väzenského života. U nás môžeme nájsť podporu Saleziánov alebo skautských oddielov, amatérskych divadiel, zdravého životného štýlu či „ekohliadok“. Tam by teoreticky nemalo byť zasiate ideologické zrnko; tieto projekty by mali vykonávať apolitickú, praktickú činnosť na rozvoj vzdelávania, sociálnej podpory, kultúrnych aktivít či ochrany prírody.

Akonáhle sa však začneme baviť o oblasti zamerania nazvanej „posilňovanie demokracie“, môžeme sa právom pýtať, z akých hľadísk vychádzajú aktivisti, ktorí sa tu angažujú, aké sú ich ciele a koho záujmy vlastne v skutočnosti zastávajú (či už vedome, alebo nevedome)…

Prečítajte si tiež:

• Škandál: LGBTi mimovládka dostala od štátu vyše stotisíc eur!
• Spoznajte svojich štváčov: Na piatkové protesty pozývajú ďalšie „osobnosti“