Odborníčka na protokol a etiketu: K peknému obleku patrí aj slušné správanie

Z rúk ministra školstva ocenenie prevzal, ale nejako pozabudol na to, že “ k peknému obleku patrí aj slušné správanie”. Jeho nezdvorilý akt, ktorým odmietol podávanú ruku, ktorou mu chcel prezident republiky blahoželať k jeho dosiahnutému úspechu, vyvolal vo verejnosti reakcie, u novinárov ba aj u politikov. Jedni ho za toto gesto velebia, druhí ho odsudzujú.

Nechcem týmto článkom dávať lekciu spoločenského správania, ale etiketou, diplomatickým protokolom a sociálnou komunikáciou sa zaoberám dlhé roky a tak mi nedá aby som sa k tomu nevyjadrila.

To čo predviedol tento mladík, sa v etikete považuje za spoločenský priestupok, nakoľko pravidlá etikety jednoznačne určujú, že “podávanú ruku treba vždy prijať a odmietnutie je urážka”.

Podanie ruky patrí vo svete v mnohých kultúrach k základným pravidlám slušného správania, sú však aj krajiny kde sa ruka nepodáva. Vo vývoji etikety obrad podania ruky prešiel svojim historickým vývinom a znamenal, že podávaná ruka nedrží zbraň. Toto zdvorilostné a priateľské gesto má v etikete svoju symboliku. K pozdravu pridávame podanie ruky, ruku podávame keď  sa predstavujeme, zoznamujeme, vítame, lúčime, blahoželáme, vyjadrujeme sústrasť.

Fico sa vyjadril ku gestu študenta Omaníka: Keby som bol na mieste prezidenta... Niekto tu potrebuje tri facky

Etiketa si dodržiavanie pravidiel slušného správania nevynucuje zákonom, ale jedinec, ktorý tieto pravidlá ignoruje, alebo ich cielene porušuje, sám sa v spoločnosti znemožňuje. Čo však s našim mladým študentom, ktorý ostentatívne pravidlo slušného správania porušil a odmietol prijať podávanú ruku prezidenta, hlavy nášho štátu, ktorý mu chcel blahoželať? K hlave štátu či to je vládnuci monarcha, kráľ, cisár alebo  demokraticky zvolený prezident sa nedostane  hocikto.

Ak patríte medzi tých, ktorých chce hlava štátu za vašu prácu oceniť, vyznamenať a potriasť vám ruku je to česť, ktorá vám patrí zaslúžene a ktorá  sa neodmieta. Slovensko je štát s parlamentnou demokraciou, v slobodných voľbách si občania volia aj hlavu štátu, ktorou je prezident. K voľbám ideme slobodne, alebo nejdeme, slobodne dáme svoj hlas kandidátovi, ktorý nám svojim programom vyhovuje. Keď sa hlasy  napokon sčítajú jedni oslavujú víťaza, druhí sú sklamaní lebo víťaz im nie je po vôli. Svoju nespokojnosť prejavujú rôzne a tak sa aj náš študent rozhodol na slávnostnom ceremoniáli porušiť protokolom stanovené pravidlá – cenu prijal, blahoželanie a podanú ruku nášho prezidenta cielene odmietol. Ktovie, či si vôbec uvedomil, že toto jeho gesto údajnej občianskej nespokojnosti  voči hlave štátu  je nezdvorilé a neslušné. Náš študent si pomýlil prezidentský palác a slávnostnú udalosť, na ktorej sa zúčastnil s protestným politickým mítingom a dobrovoľne si tým vystavil svoju spoločenskú vizitku.

Etiketa so svojimi pravidlami vstupuje aj do politiky. Ak má mať politická scéna určitú kultúrnu úroveň, bez ohľadu na to, v ktorej časti politického spektra sa politici nachádzajú, mali by navzájom v komunikácii a pri stretnutiach dodržiavať základné normy spoločenského správania.

Mám pripravený rukopis knihy „Etiketa pre každého“. Po ročnej spolupráci s nemenovaným vydavateľstvom mi pred Vianocami oznámili, že vedenie rozhodlo moju knihu nevydať, vraj z dôvodu komerčne nezaujímavej a nepotrebnej témy pre čitateľov. Nemôžeme sa preto čudovať, že v našej spoločnosti absentujú základné znalosti pravidiel etikety a slušného správania.

Na záver výrok, ktorý povedal Johann Wolfgang Goethe: “Správanie je zrkadlo, v ktorom každý ukazuje svoj obraz.”

O autorke: Vysokoškolská pedagogička, odborníčka na Diplomatický protokol, etiketu, komunikáciu a tvorbu profesionálneho imidžu. Dlhé roky pôsobila v oblasti vzdelávania a diplomacie.

Prečítajte si tiež:

• Študent pri preberaní ceny odmietol podať ruku prezidentovi Pellegrinimu
• Keď študenti kádrujú politické elity: Prezident Pellegrini je vraj podvodník a klamár
• Kňazi reagujú na študenta, ktorý nepodal Pellegrinimu ruku: “Keď je neúcta oslavovaná, spoločnosť padla na dno”
• Nie je “hejt” ako hejt, nie je kritika ako “kritika”