Začnime „zabehnutým“ menom: Aktivista, študent práva, ktorý sa „len pýta“, a humanitárny pracovník Marek Janiga sa ukázal v novoročnom rozhovore v štúdiu Denníka N. Áno, to je ten budúci právnik, čo zdvihol vlnu zbytočnej debaty na tému významu a zmyslu existencie Úradu špeciálnej prokuratúry. Tiež som bol vysokoškolský študent, ale nikdy by som si nedovolil otvárať polemiku voči vlastnému vedúcemu katedry, nieto ešte dekanovi. Univerzita je hierarchická inštitúcia, kde má každý svoje dané miesto z dobrého dôvodu. Ale po roku ´89 žijeme novú dobu, kedy deti určujú svojim rodičom, čo je správne a čo nie…

Predstavte si, Janiga v novom rozhovore označuje sám seba za zdravého konzervatívca západného typu. To sú mi veci! V jeho ponímaní to znamená, že nebude ako Kuffa alebo Huliak. Dodáva, že pod termín „vlastenec“ podľa neho nespadá poslanec Glück, ktorý podpísal odmietnutie vojenskej služby v prípade, že by vypukla vojna – treba však dodať, že to bolo v kontexte potenciálneho vyslania našich mužov na Ukrajinu. Na to ale mladý Janiga asi nepomyslel, alebo to jednoducho zamlčiava…

Ale nechajme mladého „politického filozofa“ bez diplomu snívať jeho podivné sny a pozrime sa na druhého „experta“. Istý Simon Omaník (19) si bol spolu s ďalšími študentmi prevziať ocenenie od prezidenta Pellegriniho za dosiahnuté výsledky v medzinárodnej matematickej olympiáde. A kým ministrovi školstva potriasol rukou, prezidentovu pravicu odmietol. Aj s gestom zdvihnutej dlane. Prezident to zobral s ľahkosťou a úsmevom, avšak z rečí, akými sa potom študent prezentoval médiám, je človeku skôr do plaču…

Uznajte: Prezident je pre Omaníka klamár a podvodník. Do paláca sa vraj dostal neférovým spôsobom, a teda ho dotyčný neuznáva ako hlavu štátu. Kam sme sa to dostali? Študent ide kádrovať jedného z najvyšších ústavných činiteľov?

Odmieta sa podľa vlastných slov „asociovať“ s „takýmto človekom“. Odkiaľ zobral mandát na to, aby zvrchu hľadel nielen, že na hlavu štátu, ale vôbec druhého človeka? Čo o ňom vie, čo vie o politickom boji a politickej realite?

Nalejme si čistého vína: Liberálni zväzáci jednoducho nedokážu akceptovať svetonázorovú inakosť. Buď to dáte na dúhu, alebo sa stanete terčom ich hnevu, až nenávisti. Čo príde nabudúce, Cintula v juniorskom podaní? Hrôza pomyslieť.

Niečo o dotyčnom vypovedá aj veľká žltomodrá stužka na chlopni saka, ktoré mal na sebe počas preberania… Ako aj vyjadrenie, že v rámci predvolebného boja možno kandidát Pellegrini zneužil protiukrajinský sentiment. Omaník hovorí o „najnižších ľudských pudoch“ či „populizme“ tak, akoby citoval z veľkej knihy progresívcov. Niet divu – letmý prieskum jeho profilu na Instagrame všetko vysvetlí. V profilovke má ukrajinskú vlajku a na nástenke fotku s dúhovou. Takto vyzerá úplný výplach mozgov mladých liberálov, ktorí nedokážu potom zachovať ani základné dekórum.

Toto je vizitka „slušného Slovenska“? Stalo sa azda za bývalých prezidentov, liberálov Kisku a Čaputovej, že by niekto z opačného názorového tábora trucoval proti nim?

Ale pozor, Omaník sa v rozhovore pre N-ko vyjadril aj k zahraničnej politike SR: „Náš premiér v Moskve navštívil masového vraha a vodcu teroristického štátu. Bol nám tam robiť medzinárodnú hanbu a jeho návšteva nebude mať na Slovensko žiaden praktický ekonomický dosah. Ak bude, tak akurát negatívny, pretože nám hrozí vylúčenie z medzinárodného spoločenstva a iné štáty sa na nás budú pozerať zhora. Jeho prístup je absolútne zlý.“

Ako to už u zaslepených býva, tiež používa termíny „masový vrah“ či „teroristický štát“ mimo ich významového jadra (a ešte aj absolutizuje). Po ďalšie, žiadne vylúčenie „z medzinárodného spoločenstva“ nám nehrozí – tieto veci nefungujú tak jednoducho. Tu niekto očividne prešiel kompletným programovaním mysle…

Veľmi správne, kriticky, sa vyjadrili k incidentu minister Drucker aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Hlavne druhý menovaný presne vystihol, čo sa tu vlastne stalo – prejav neúcty voči autorite a vážnosti prezidentského úradu. To je ako nepostaviť sa, keď začnú hrať Rózsovu úpravu našej hymny…

Hymna je jednoducho hymna, a prezident je prezident.

Opačne to vidí aktivista a politik Juraj Smatana, ktorý situáciu zhodnotil na Facebooku takýmto zmäteným výrokom: „Každý z nás, aj študent strednej školy môže niečo urobiť proti prebiehajúcemu únosu Slovenska pod vplyv Moskvy.“

Ako už len pohŕdavé gesto voči nezávislému prezidentovi robí niečo proti údajnému únosu Slovenska? Veď to nedáva žiaden zmysel. Ale u týchto ľudí sme už zvyknutí…

Aj Matovič mal radosť. „Keď si KRÁÁÁL príde pre vyznamenanie k podržtažke,“ napísal. Aký kráľ? Od pondelka možno tak dvorný šašo. Ešte ani tá medaila, ktorú vyhral, nebola zlatá…

Mimochodom, ak už je študent taký hrdina, mal to urobiť ako Studenková (hoci tá tiež nešla dvakrát dobrým príkladom) – neprísť vôbec! A nie zhrabnúť metál a demonštratívne sa predvádzať. Azda to len neurobil z chladného kalkulu (keď už je raz matematik…), že sa dostane do médií? Pritom on sám svoje gesto nepovažuje za prejav arogancie!

Veru hovorím vám – tento bude jedného dňa u progresívcov varený-pečený…

Prečítajte si tiež:

• Študent pri preberaní ceny odmietol podať ruku prezidentovi Pellegrinimu