Európsky nekonečný problém medzi tým, ako poskytnúť Ukrajine pomoc a zároveň vyhovieť poľnohospodárskym lobistom, ktorí diktujú väčšinu bruselskej politiky, nabral tento týždeň na obrátkach.

Kompromis

Európska komisia vypracovala svoj posledný, predbežný plán plný kompromisov. Plán, ktorý Kyjevu ponúka ďalší rok bezcolného prístupu na európsky jednotný trh pre niektoré poľnohospodárske výrobky. Ale nie je to ešte “hotová vec”. Tento plán by sa však mohol stať nepríjemnou prekážkou pre ukrajinské nádeje na vstup do Európskej únie.

Jedná sa o niekoľko mesiacov trvajúci spor o obnovenie bezcolného prístupu pre niekoľko ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov. Medzi tieto produkty patria napríklad vajcia, hydina, med a kukurica. Ukrajina, ktorá nie je členom EÚ a nachádza sa uprostred vojny s Ruskom, zúfalo túži po obchodných úľavách. Ročne sa jedná o cca 1 miliardu eur v podobe veľmi potrebných príjmov z vývozu týchto produktov.

Európu ako celok takéto čísla pravdepodobne nezaujímajú. Niektoré skupiny v Európe – konkrétne poľnohospodárov vo východných krajinách “frontovej línie” – to skutočne veľmi znepokojuje.

Poľskí poľnohospodári pridali k svojim (už) štandardným protestom voči európskej Zelenej dohode a Dohode o voľnom obchode aj hnevlivé skandovanie proti dovozu potravín z Ukrajiny. Dokonca zablokovali hranice na východe a západe na protest proti záplave potravín, ktorá do Poľska prúdi spoza jeho hraníc a podkopáva ich živobytie.

Podpora slabne

Stručne povedané, snaha Európy hodiť Ukrajine hoci najmenšie ekonomické “záchranné lano” hrozí oslabením štátov , ktoré by prípadné členstvo Ukrajiny v EÚ podporili. Skupiny s veľkým politickým vplyvom sa cítia ohrozené . Najviditeľnejšie je to v Poľsku, ktoré s Ukrajinou priamo susedí.

Poľsko na začiatku vojny podporovalo pomoc Kyjevu všetkými možnými spôsobmi. V posledných mesiacoch je oveľa trpkejšie čo sa týka otázok obrannej pomoci, ukrajinských utečencov, ukrajinskej pšenice a, samozrejme, členstva Ukrajiny v EÚ.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky podpora ďalšej pomoci Ukrajine medzi Poliakmi prudko klesá. A to najmä medzi pravicovými voličmi (ako je to vo väčšine Európy). Jedným z hlavných dôvodov tohto poklesu podpory je boj, ktorý poľskí poľnohospodári vedú proti záplave lacných zahraničných potravín.

„Môžem povedať, že podpora Ukrajiny dostala v Poľsku skutočný úder. Pozrite sa na proces rozširovaniae, podporu utečencov, dokonca aj na zbrane,“ povedala Isabell Hoffmannová, odborníčka na prieskumy z nezávislej platformy pre európsku verejnú mienku Eupinions.

„Podpora bola mimoriadne silná predtým a je silná aj dnes. Ale výrazne a rýchlo slabne,“ dodala.

Poľsko bojuje o dovoz ukrajinských potravín už rok. Začiatkom tohto roka sa však protesty zintenzívnili. Poliaci zablokovali hranice, rástla protiukrajinskou nevraživosť a poľnohospodári získali širokú podporu obyvateľstva.

Paradox

„Táto otázka sa stala v domácej politike veľmi toxickou. V Poľsku sa ozýva čoraz viac kritických hlasov,“ povedal Piotr Buras, vedúci varšavskej kancelárie Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR).

„Je to paradox: Zatiaľ čo Európska komisia hovorí o postupnej integrácii Ukrajiny a o jednotnom trhu, my hovoríme o postupnom uzatváraní pred spoločným trhom s Ukrajinou,“ dodal.

Toto všetko sa začalo, podobne ako mnohé súčasné problémy Ukrajiny, ruskou inváziou začiatkom roka 2022. Ukrajinské poľnohospodárske regióny ostali ohrozené. EÚ ponúkla núdzové colné úľavy pre množstvo ukrajinského poľnohospodárskeho tovaru. EÚ v podstate zabezpečila, aby sa ukrajinský tovar mohol prepravovať po kontinente a nie cez hlavnú vývoznú trasu, ktorá vedie cez Čierne more.

Pre Ukrajinu, ktorá sa zúfalo snažila zarobiť zahraničnú menu a zvýšiť ten malý vývoz, ktorý jej zostal po ruskej invázii, to bolo len slabé záchranné lano.

„Z hospodárskeho hľadiska zostáva poľnohospodárstvo jedným z kľúčových exportných odvetví Ukrajiny,“ povedal Marek Dabrowski, expert na otázky európskeho obchodu a rozširovania v think tanku Bruegel. „Pred vojnou to bola metalurgia a priemysel, ale potom bola časť z nich zničená a časť je stále okupovaná. Takže vývoz sa teraz v podstate obmedzil na poľnohospodárske výrobky. Dôvod týchto “núdzových opatrení” nezmizol,“ dodal.

Tieto núdzové opatrenia odvtedy skutočne pokračujú každý rok – až doteraz. Európska komisia plánovala tento rok jednoducho predĺžiť colné úľavy. Tým by Ukrajina získala ešte jeden rok voľného dovozu. Vďaka tomu by zarobila približne 1,7 miliardy eur pre prázdnu kyjevskú pokladnicu.

Susedia sú proti

Mnohé z krajín susediacich s Ukrajinou vrátane Maďarska, Poľska a Slovenska sa však postavili proti záplave lacného ukrajinského obilia, ktorá podkopáva ich vlastných poľnohospodárov. Niektoré krajiny, ako napríklad Poľsko, jednostranne zablokovali dovoz ukrajinského poľnohospodárskeho tovaru do krajiny.

Tieto krajiny spoločne, a naposledy aj s podporou Francúzska, presadzovali prísnejšiu úpravu colných úľav pre Ukrajinu. Navrhovali obmedziť množstvo poľnohospodárskeho tovaru, ktorý by mohla Ukrajina predávať do Európy. Európska komisia a Európsky parlament odvtedy pracujú na stále prísnejších verziách colných úľav.

Najnovší návrh by stále ponúkal Ukrajine úľavu na ďalší rok, ale s prísnejšími základnými kvótami, čo by Kyjev stálo približne 350 miliónov eur ročne. Ukrajinská poľnohospodárska lobby vo štvrtok vyhlásila, že najnovšie rokovania smerujú k “protekcionizmu” EÚ. Dokonca aj tento kompromis však ešte musí prejsť Európskym parlamentom, kde by mohol čeliť ďalším snahám o oslabenie prístupu Ukrajiny.

Príčina ?

Na Ukrajine by bolo rozšírenie (dokonca aj zmiernené) vítané. Jej problémom je však to, ako takúto preferenčnú obchodnú politiku neakceptujú krajiny prvej línie, ako je napríklad Poľsko.

Ukrajinské obilie však nie je príčinou ťažkej situácie poľských poľnohospodárov. Rovnako ako nie je príčinou nepokojov na vidieku v ostatných 26 členských štátoch EÚ.

Príčinou je skôr klesajúca cena základných poľnohospodárskych produktov a súvisí aj s o niečo prísnejšími (a nákladnejšími) nariadeniami EÚ o poľnohospodárskej výrobe.

Mnohí z tých, do ktorých sa kope, sa však nepozerajú pozorne na to, kto kope. A neustála európska pomoc Ukrajine mnohým na východe vadí.

„Dočasné obchodné opatrenia znamenali úplné otvorenie prístupu,“ povedal Buras z ECFR.

„Ukrajina v podstate preskočila z čiastočného otvorenia prístupu k Európe do záverečnej fázy tohto procesu,“ povedal.

„Nikto neočakával, že tieto opatrenia zostanú v platnosti tri alebo viac rokov. Z technického hľadiska máme za sebou úplné otvorenie jednotného trhu pre ukrajinské výrobky,“ dodal.

Riziko spočíva v tom, že nepatrné opatrenia, ktoré dnes Európa po kvapkách prijíma na podporu Ukrajiny prostredníctvom obchodných úľav, by sa v nasledujúcich rokoch mohli skončiť ako “pohár plný jedu”.

Po skončení vojny sa všeobecne očakáva, že Ukrajina bude pokračovať vo svojom desaťročnom úsilí stať sa členom EÚ. Tento krok však nakoniec potrebuje súhlas všetkých súčasných členských štátov.

„A Ukrajinci, aj keď presadzujú väčšiu liberalizáciu, mali by byť (voči Varšave) trochu opatrnejší,“ povedal Buras. „ V konečnom dôsledku sú totiž Ukrajinci pri vstupe do EÚ závislí od poľskej podpory,“ dodal.