Môj profil 
Predplatné
Bolo to niečo, na čo sme u Igora Matoviča dosiaľ neboli zvyknutí (písali sme o tom TU). Šéf strany OĽaNO je predsa povestný svojím strategickým myslením, či prinajmenšom podvedomým politickým inštinktom. Preto tu vyvstáva otázka: je len náhoda, že sa pokúsil zaujať voličov týmto vulgárnym spôsobom?
Parlamentné voľby sa blížia. Krajina je rozdelená na dve nezmieriteľné polovice, situácia je napätá a zdá sa, že patová – zatiaľ by ani jedna strana len tak ľahko vládu nezložila. A najmä na „slniečkovej“ strane je veľký pretlak záujemcov o hlasy: OĽaNO, SaS, PS, KDH, Sme rodina, SMK, Spolu-OD, nové „kresťanské“ strany, založenie strany avizoval aj Andrej Kiska… A jasné je, že z reálneho balíka tých cca 35 percent voličských hlasov sa každému nedostane toľko, koľko by chcel, a mnohým ani tých päť percent, aby sa dostali do parlamentu. Odkiaľ teda ešte zohnať hlasy? Áno, správne: jedine z druhého brehu.
Lenže z ktorej strany to skúsiť? Zľava to nepôjde, tam to veľmi usilovne skúša Beblavého brigáda, keď dokonca taký tvrdo liberalistický káder ako Jozef Mihál otočil rétoriku o 180 stupňov a narieka nad tým, aké sú nízke platy v automobilkách. (Písali sme o tom TU). Ale sprava, tade by to možno mohlo ísť.
Predstavme si mentálny svet slniečkara. Je to človek, ktorému úplne uniká tá skutočnosť, že podstatou ozajstnej demokratickej slovenskej, a nielen slovenskej politiky je vlastne národnooslobodzovací boj v pohotovostnom režime, snaha zbaviť krajinu neoficiálneho systému vonkajšieho neokoloniálneho riadenia, alebo toto aspoň v rámci možností oslabiť. A keďže v jeho vnímaní táto dimenzia chýba, potom za podstatu charakteristiky vlasteneckého voliča bude považovať predstavu, že to je hrubý chruňo, ktorý miluje vulgarizmy a násilie.
A čože to Matovič hovoril v onom pamätnom rozhovore s Radoslavom Procházkom, lídrom vtedajšej strany Sieť, úryvok z ktorého sme tu už párkrát mali (a ešte mať budeme, pretože odhaľuje v absolútnej nahote podstatu politickej práce týchto ľudí)?
„Na Kotlebu by sa dalo ísť, len cielene sa dohodnúť, že týchto zoberieš a týchto chytíš trošku light, akože tú tému, ale rozumne. A budeš mať síce tvrdé, možno tvrdšie vyjadrenia, riešenia zároveň tej problematiky, ale aby tí ľudia videli, že dobre, že hentam máme istotu a v podstate hovorí to, čo Kotleba… dobre, nehovorí to úplne tak, ale hovorí to. Síce tam niektorí hovoria, že s takýmto niečím ísť by sa nemalo, akože demokratická strana by nemala operovať, ale teraz si myslím, že tuto účel svätí prostriedky v tomto. Ako keď sa ho chceme zbaviť, ten vulgárny nacionalizmus dostať do parlamentu, tak my mu musíme zobrať tú rétoriku a jemne akože priblížiť sa k tomu jeho voličovi na kobylku.“ Toto povedal Igor Matovič pred štyrmi rokmi, pred voľbami 2016.
Že by Matovičova scénka s vulgarizmami bola súčasťou pokusu o nové pozíciovanie OĽaNO na politickej scéne, rátajúceho so ziskom voličov niekde z nerozhodného priestoru na rozhraní SNS a ĽSNS? Ak áno, tak mu zaželajme príjemné precitnutie v politickej realite 2019.
Ivan Lehotský
