Môj profil 
Predplatné
Predstavitelia OĽaNO argumentujú tým, že ústavní činitelia majú v slovenskom právnom poriadku výsostné postavenie. Chcú tak vytvoriť právny rámec, aby nemohlo dôjsť k situáciám, že správa od prezidenta, premiéra, členov vlády, predsedu Ústavného súdu SR, šéfa Najvyššieho súdu SR, generálneho prokurátora alebo od verejného ochrancu práv poukazujúca napríklad na možné porušovanie základných ľudských práv a slobôd, alebo na iné zásadné spoločenské problémy, nebude vôbec na schôdzi parlamentu prerokovaná.
“Tieto správy totiž často poukazujú na najzávažnejšie problémy tejto krajiny, ku ktorým nepochybne patrí aj podozrenie z porušovania základných práv a slobôd a sú to práve poslanci a iní ústavní činitelia, ktorí by mali priamo na pôde zákonodarného zboru o týchto problémoch diskutovať, zaoberať sa nimi a navrhovať riešenia, ktoré by sa premietli aj do ich prípadnej budúcej legislatívnej aktivity,” argumentujú Jurinová a Huba.
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová ešte v roku 2013 predložila parlamentu mimoriadnu správu, v ktorej hovorila o možnom porušovaní základných práv a slobôd zo strany niektorých orgánov. Dokument prerokoval Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, vládny Smer-SD však odmietol o správe diskutovať aj v pléne. Stalo sa tak až v rámci mimoriadnej schôdze NR SR, ktorú pre postoj vlády k ombudsmanke iniciovala opozícia.
zf
.jpg)
.jpg)
