Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. novembra (TASR) – Výbor Národnej rady (NR) SR pre sociálne veci dnes neodobril pripomienky prezidenta Ivana Gašparoviča k vráteným zákonom. Presnejšie, k návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Obidve právne normy schválil parlament na októbrovej schôdzi, hlava štátu ich však v polovici novembra vrátila parlamentu späť a žiada ich schválenie s viacerými úpravami. Sociálny výbor s tým však nesúhlasil a navrhol plénu prijatie zákonov v pôvodnom znení.
Národná rada bude o prezidentových pripomienkach a samotných zákonoch hlasovať na novembrovej schôdzi, ktorá má naplánovaný začiatok dnes popoludní.
Na základe zákona o hmotnej núdzi by mali od januára 2014 ľudia v hmotnej núdzi nárok na finančnú pomoc od štátu vo výške 61,60 eura len vtedy, ak odpracujú 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb, alebo dobrovoľných činností. Základným predpokladom týchto podmienok má byť to, že ľuďom v hmotnej núdzi má byť práca ponúknutá.
Podľa prezidenta je však toto ustanovenie v zákone problematické. Pretože podľa ústavy má každý, kto je v hmotnej núdzi, právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Zároveň nemožno nikoho poslať na nútené práce alebo nútené služby. Prezident má tak pochybnosti, či je schválený zákon v súlade s ústavou. Podľa neho sa mal v zákone vymedziť pojem menších obecných služieb, alebo aspoň uviesť odkaz na príslušný právny predpis.
Gašparovič preto navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s tým, že z neho vyjme jednu z podmienok pre nárok na dávku v hmotnej núdzi. A to účasť na menších obecných službách pre obec, alebo rozpočtovú organizáciu, alebo príspevkovú organizáciu, ktorú zriaďuje obec. Ponechali by sa len dobrovoľnícke činnosti, alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej takejto situácie, či pri odstraňovaní jej následkov.
Čo sa týka novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, na základe nej by sa mali rozširovať odvetvové kolektívne zmluvy aj na ďalšie firmy v odvetví. A to bez súhlasu týchto zamestnávateľov.
Úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa však podľa prezidenta neguje výsledky kolektívneho vyjednávania na podnikovej úrovni, ktorého cieľom a výsledkom je uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy.
Gašparovičovi sa takisto nepozdáva, že ako kritérium malej firmy, na ktorú by sa rozširovanie nemalo vzťahovať, je stanovený počet maximálne 20 zamestnancov. Pripomína, že Európska komisia definuje ako malý ten podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb.
V súvislosti s týmito pripomienkami navrhol prezident poslancom schváliť novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní s dvoma zmenami. Kritérium počtu pracovníkov navrhol zvýšiť z 20 na 50. Rovnako chce medzi výnimky zaradiť aj taký podnik, ktorý má ku dňu účinnosti rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzavretú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu.
.jpg)
.jpg)
