Nová obranná stratégia Ursuly von der Leyenovej

Európska komisia dnes predstavila novú stratégiu obranného priemyslu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová totiž chce z tejto témy spraviť ústredný bod jej kandidatúry na druhé funkčné obdobie.

Výroba a obstarávanie zbraní

Návrh komisie rozširuje existujúce iniciatívy na výrobu munície a spoločné obstarávanie zbraní. Z návrhu však vyplýva, že k priamym nákupom zbraní ani k vytvoreniu fondu vo výške 100 miliárd eur nedôjde. Aj keď to predtým prisľúbil komisár Thierry Breton.

„Európska únia dnes opäť demonštruje naše pevné odhodlanie a záväzok zvýšiť našu obranu a podporu Ukrajine,“ uviedol Breton vo vyhlásení. Stratégia je podľa jeho slov “jasnou víziou na zvýšenie pripravenosti nášho obranného priemyslu”.

Komisia vyžaduje, aby európska priemyselná výroba bola schopná zabezpečiť všetky obranné výrobky za akýchkoľvek okolností. Dúfa, že členovia EÚ budú do roku 2030 produkovať aspoň 40 % svojho obranného vojenského vybavenia spoločne.

„Nastal čas, aby Európa “zvýšila svoje úsilie” s cieľom zabrániť ruskému víťazstvu na Ukrajine,“ povedala Ursula Von der Leyenová minulý týždeň. Prisľúbila, že v rámci svojho druhého mandátu vytvorí funkciu komisára pre obranu a Úrad pre obranné inovácie v Kyjeve.

Nové opatrenia von der Leyenovej podnietilo niekoľko skutočností – vojna na Ukrajine, možnosť, že prípadný prezident USA Donald Trump vystúpi z NATO, a odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, ktoré bolo dlho skeptické voči vytvoreniu spoločnej európskej armády.

Stále viac európskych krajín má naplniť ciele NATO vynakladať 2 % svojej ekonomiky na obranu. EÚ vlani zaviedla nové opatrenia na aktívnu podporu výroby munície a povzbudila svojich členov, aby sa pri nákupe vojenského vybavenia spájali.

Von der Leyenová sa však pri snahe o ďalšie kroky stretáva aj so značnými právnymi problémami. Členovia bloku, ako napríklad Írsko, zostávajú neutrálni.

Predpokladá sa, že Únia zrejme nesplní cieľ poskytnúť Ukrajine milión nábojov do konca marca. Komisia môže nanajvýš uľahčiť spoločné nákupy v prípade jednotlivých krajín.

Fond a dlhopisy

V januárovom prejave komisár Thiery Breton uviedol : „Je potrebné mať obrovský obranný fond, ktorý by urýchlene poskytol sumu do výšky 100 miliárd eur.“

Anonymný úradník Komisie uviedol, že Breton vyjadril tzv. “rádovú hodnotu”, ktorá nesúvisí s rozpočtom a ktorá v nasledujúcich troch rokoch zmobilizuje 1,5 miliardy EUR.

Predseda Európskej rady Charles Michel a jeho kolegovia uviedli návrh vytvorenia európskych obranných dlhopisov. Dlhopisy by ponúkli jednotný tok financovania spoločných vojenských výdavkov.

Vyskytli sa aj polemiky o tom, či by sa EÚ mala snažiť získať zbrane len od vlastných dodávateľov, a nie od dodávateľov v USA, Spojenom kráľovstve alebo Turecku.

„Musíme presvedčiť daňových poplatníkov, že vytvárame pracovné miesta v Európe,“ povedal zainteresovaný anonym. „Ciele, podľa ktorých má byť do roku 2030 35 % výdavkov EÚ použitých na obranu, sú nezáväzné a nemajú právne dôsledky,“ dodal.