Ako pripomína web Politico, práve cez tento úzky námorný koridor prechádza približne 20 percent svetového obchodu s ropou, čo z neho robí jednu z najdôležitejších energetických trás na svete. Hoci väčšina surovín smerujúcich cez Hormuz putuje do Ázie, analytici upozorňujú, že globálne energetické trhy reagujú okamžite – a dôsledky tak pocíti aj Európa.

Cena referenčnej ropy Brent po eskalácii konfliktu vyskočila v pondelok ráno o viac než deväť percent a priblížila sa k hranici 80 dolárov za barel, čo predstavuje najvyššiu úroveň od minulého leta.

Aj obmedzené narušenie dodávok zasiahne Európu

Podľa odborníkov je rozhodujúce, že ropa aj skvapalnený zemný plyn fungujú na globálnom trhu, kde výpadky v jednej oblasti automaticky zvyšujú ceny inde. „Ropa aj LNG sú globálne trhy: akékoľvek narušenie v Hormuzskom prielive by okamžite spôsobilo cenové šoky, ktoré by zasiahli Európu bez ohľadu na jej obmedzený fyzický dovoz z tejto oblasti,“ uviedol expert think-tanku Bruegel Simone Tagliapietra.

Diplomati Európskej únie už podľa informácií diskutovali aj o scenári, v ktorom by Irán prieliv úplne uzavrel. Krátkodobý konflikt by podľa analytikov priniesol najmä tzv. geopolitickú rizikovú prirážku v cenách energií. Dlhšie trvajúce narušenie by však mohlo mať podstatne vážnejšie následky.

„Dlhšie narušenie počas niekoľkých týždňov by začalo vyčerpávať zásoby, obmedzilo logistiku a nebezpečne sprísnilo globálnu rovnováhu ropy a plynu — s oveľa silnejším dopadom na ceny energií.“

Dĺžka vojny rozhodne o dopadoch

Energetickí analytici upozorňujú, že kľúčovým faktorom bude trvanie konfliktu. „Kríza sa bude prehlbovať v závislosti od dĺžky tejto vojny. Ak sa situácia vyrieši za jeden či dva týždne alebo dokonca mesiac, následky budú oveľa menšie,“ uviedla analytička Ana Maria Jallerová-Makarewiczová z Institute for Energy Economics and Financial Analysis.

Ak by sa však konflikt pretiahol podobne ako vojna na Ukrajine, dopady na európsku ekonomiku by mohli byť výrazné.

Európa zostáva závislá od dovozu energií

Súčasná situácia podľa expertov opäť ukazuje základnú slabinu Európskej únie – takmer úplnú závislosť od dovážaných fosílnych palív.

„Faktom zostáva, že Európa dováža väčšinu svojej energie z iných krajín. Udalosti ako táto len ukazujú, aké problematické, riskantné a dlhodobo neudržateľné je to ako stratégia,“ povedal profesor energetickej politiky z Oxfordskej univerzity Jan Rosenow.

Podľa neho je jediným dlhodobým riešením rozvoj domácich obnoviteľných zdrojov, elektrifikácia a vyššia energetická efektívnosť. „Čím menej energie spotrebujeme, tým menej sme vystavení riziku.“

Má EÚ dostatočné zásoby?

Európske štáty dnes disponujú núdzovými zásobami ropy približne na 90 dní spotreby, čo predstavuje výrazný rozdiel oproti energetickému šoku po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Lotyšský minister energetiky Kaspars Melnis upozornil, že situácia je dnes stabilnejšia než pred štyrmi rokmi.

„Situácia je odlišná od roku 2022, keď ceny prudko vyskočili. Najdôležitejším rozdielom je, že krajiny EÚ majú zásoby, ktoré umožňujú budovať dlhodobú stratégiu.“

Nie všetky štáty však podľa dostupných informácií dosahujú požadovanú úroveň rezerv, najmä v častiach Balkánu a východnej Európy.

Nová energetická neistota – USA, Katar aj Rusko

EÚ dnes dováža väčšinu ropy zo Spojených štátov, Nórska, Kazachstanu a Líbye, teda krajín mimo Hormuzského prielivu. Podobne až 60 percent skvapalneného plynu pochádza z USA.

Energetická expertka Jallerová-Makarewiczová však upozorňuje, že diverzifikácia zároveň vytvorila nové závislosti.

„Pre Európu to vytvára moment paniky. Tentoraz sa neobávame len Ruska, ale aj Kataru či USA. Keďže sme zvýšili závislosť od iných zdrojov, zvýšili sme aj svoju zraniteľnosť.“

Ak by sa obmedzili dodávky LNG z Kataru, situácia by paradoxne mohla vytvoriť nové príležitosti pre Rusko.

„Môžeme tiež vidieť, že ruská energia začne prúdiť do iných krajín. Ak by sa katarský LNG zastavil, pre Rusko by to mohla byť príležitosť.“

Hrozí nový energetický šok?

Producenti združení v OPEC+ síce oznámili zvýšenie ťažby ropy, no analytici upozorňujú, že samotná produkcia problém nevyrieši, ak bude ohrozená samotná preprava surovín z oblasti Perzského zálivu.

Neistota tak podľa expertov zostáva vysoká. Európa sa síce po roku 2022 lepšie pripravila na krízové scenáre, aktuálne napätie však opäť ukazuje, že globálne konflikty sa môžu veľmi rýchlo premietnuť do cien energií, inflácie aj ekonomického rastu na kontinente. Otázka preto neznie, či Európu konflikt zasiahne — ale ako silno a ako dlho to bude trvať.