Vietor pokryl vlani v EÚ 19 percent spotreby elektriny, Slovensko zostáva na okraji

Na konci minulého roka bolo v krajinách EÚ v prevádzke spolu 246 000 megawattov veternej energie. Veterné elektrárne vyrobili 465 terawatthodín elektriny. Najvyšší podiel vetra na spotrebe elektriny evidovalo Dánsko, kde dosiahol 50 %. V Litve a Írsku to bolo po 33 %, v Nemecku 28 %.

Vlani pribudli v Európe nové veterné elektrárne s výkonom viac ako 15-tisíc megawattov. Najviac nových kapacít postavilo Nemecko, nasledovali Švédsko a Španielsko. Viac ako 90 % nových kapacít pritom podľa správy pribudlo na pevnine. Spomedzi susedov Slovenska výraznejšie rástlo najmä Poľsko, ktoré malo ku koncu roka 2025 inštalovaný výkon vo vetre na úrovni 11 200 megawattov.

Na Slovensku sa podľa údajov WindEurope vlani nepostavil žiadny nový veterný zdroj. V prevádzke zostávajú len približne štyri megawatty výkonu, čo predstavuje len zanedbateľný podiel na energetickom mixe. SAPI upozornila, že od roku 2004 na Slovensku nepribudol ani jeden megawatt nového veterného výkonu.

Výhľad WindEurope pritom počíta s tým, že Slovensko by sa do roku 2030 mohlo dostať približne na 450 megawattov inštalovaného výkonu. Podľa asociácie však bude splnenie tohto odhadu závisieť od toho, či sa podarí urýchliť povoľovanie projektov a pripájanie nových zdrojov do siete.

Správa WindEurope podľa SAPI ukazuje, že problémom rozvoja veternej energetiky v Európe už nie je ani technológia, ani nedostatok kapitálu. Vlani smerovalo do veterných projektov 45 miliárd eur. Rozvoj však naďalej spomaľujú zdĺhavé povoľovacie procesy, obmedzená kapacita sietí a pomalé pripájanie nových projektov.

Ako príklad rýchlejšieho postupu uvádza správa Nemecko. To v roku 2025 povolilo rekordných 20 800 megawattov nových pevninských veterných projektov a priemerný povoľovací proces skrátilo na 17 mesiacov. Na Slovensku sa podľa SAPI niektoré projekty nachádzajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie aj viac ako štyri roky.

Asociácia zároveň uviedla, že investori sú pripravení vložiť do veternej energetiky na Slovensku približne 1,5 miliardy eur. Podľa nej by rozvoj domácich veterných zdrojov mohol prispieť k vyššej energetickej sebestačnosti aj k zmierneniu tlaku na ceny energií.