Absencia biskupov, ktorí boli vyhostení do exilu – vrátane biskupa Rolanda Álvareza –, znemožňuje riadny chod seminárov a legálne vysviacky nových duchovných, čím sa prehlbuje už aj tak kritický nedostatok kňazov v krajine.

Personálna kríza v diecézach dosiahla alarmujúce rozmery, pričom napríklad v Matagalpe zostalo aktívnych len približne 30 % pôvodného počtu kňazov. Od roku 2018 bolo viac ako 300 kňazov, rehoľníkov a seminaristov nútených opustiť vlasť alebo im bol zamietnutý návrat.

Najnovším príkladom represií je vyhostenie predsedu biskupskej konferencie Carlosa Enriqueho Herreru, ktorého režim potrestal za kritiku rušenia bohoslužieb hlučnou hudbou pred katedrálou. Hoci záujem o kňazské povolania medzi mladými pretrváva, štátne obmedzenia ich realizáciu úmyselne blokujú.

Tieto kroky sú súčasťou širšej stratégie vlády zameranej na úplnú kontrolu náboženského života. Náboženské procesie sú zakázané alebo obmedzené len na interiéry chrámov, ktoré sú pod neustálym dohľadom bezpečnostných zložiek. Okrem represií voči personálu stratili mnohé cirkevné školy a sociálne projekty svoje právne postavenie.

Medzinárodné spoločenstvo vrátane USA naďalej vyvíja tlak na režim Ortegu a jeho manželky Rosario Murillo, aby zastavili prenasledovanie Cirkvi a prepustili politických väzňov.

Zdroj: Kathpress, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk