Trump je presvedčený, že sa „v krátkom čase“ podarí dosiahnuť dohodu o záväzkoch Kyjeva kompenzovať USA 400 – 500 mld. americkej podpory. A má veru pádne argumenty – zastavenie americkej finančnej a vojenskej pomoci či poskytovania internetu cez sieť Starlink. Bez toho sa Ukrajina udrží najviac pár mesiacov. Pritom paralelne prebieha skupovanie ukrajinskej černozeme západnými firmami, ako hovoria Česi –  „za hubičku“.

Ťažká dohoda s „diktátorom“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Kyjev neuznáva dlhy vo výške 500 miliárd dolárov, ktoré si USA nárokujú ako dlh za prijatú pomoc. Podľa neho Kyjev dostal od Washingtonu pomoc v hodnote približne 100 miliárd dolárov, ale ani túto sumu nepovažuje za dlh. Zelenskyj vysvetlil, že „granty“ nemieni počítať ako dlh. „Ani 100 miliárd nemôžem potvrdiť,“ uviedol. „Nemôžeme uznať granty ako dlh. Rokoval som s Bidenom, rokoval som s Kongresom. Boli prítomné dve strany. Možno sa vám to nepáči, ale taká bola dohoda. Bol to grant. Neuznávame to ako dlh.“ Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že dohoda o nerastných surovinách, ktorú navrhli USA, je novou dohodou a nesúvisí s predchádzajúcou pomocou.

Už skôr vyšlo najavo, že Ukrajina vyjadrila nesúhlas aj  s požiadavkou USA na vytvorenie fondu na 500 miliárd dolárov v rámci úhrady výdavkov. Kyjev sa domnieva, že suma by mala byť okolo 90 miliárd dolárov, a požaduje bezpečnostné záruky, ktoré však minister obrany USA priamo odmietol, a prísľub budúcej pomoci. Američania očakávali, že Zelenskyj dohodu podpíše priamo počas svojej návštevy na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, čo sa však nestalo. V nadväznosti na to Donald Trump kritizoval svojho ukrajinského partnera a pohrozil mu „veľkými problémami“, ak dohoda nebude podpísaná. Podľa denníka The New York Times nová verzia dohody o nerastných surovinách a mineráloch od USA požaduje, aby sa Ukrajina vzdala polovice svojich príjmov z ťažby a infraštruktúry bez bezpečnostných záruk. Ukrajinské masmédiá uvádzajú, že Ukrajina ponúkla Washingtonu zníženie objemu prerokúvaného fondu na ťažbu nerastných surovín na 100 miliárd dolárov, čo je päťkrát menej, než sumas akou počítal Trump.

Zelenskyj svoju neochotu podpísať novú dohodu zdôvodnil tým, že nové podmienky boli ešte tvrdšie ako tie predchádzajúce a boli v nich „problematické otázky“. Kyjev tiež zdôrazňuje, že navrhovaný dokument neodráža partnerstvo medzi Bielym domom a Ukrajinou. Dohoda údajne obsahuje len jednostranné záväzky Kyjeva. To znamená, že Zelenskému neboli poskytnuté žiadne bezpečnostné záruky.

Šéf úradu prezidenta Andrij Jermak sa teraz snaží rokovať s Trumpovým tímom o nerastných surovinách, pritom Kyjev je ochotný poskytnúť iba ich časť za americkú podporu, ale pod podmienkou, že sa zruší požiadavka prezidentských a parlamentných volieb.

Zelenskyj na  základe toho pripravil nové požiadavky voči USA a NATO. Chce, aby USA výmenou za spomínanú hospodársku dohodu„zastavili Putina“. Podľa neho Washington trvá na prímerí bez bezpečnostných záruk. A argumentoval tým, že zmluvy o zárukách už boli podpísané s viac ako 20 krajinami. Do zoznamu požadovaných nových záruk zaradil vstup do Európskej únie, západné financovanie ukrajinskej armády vo výške 800 tisíc vojakov, prítomnosť zahraničného kontingentu na území Ukrajiny a uzavreté nebo nad Ukrajinou.Dokonca ponúkol, že za členstvo v NATO sa vzdá aj svojho postu. Tieto požiadavky, okrem vstupu do EÚ, sú však zjavne neakceptovateľné pre Rusko. Kvôli avizovanému vstupu Ukrajiny do NATO a pripravovanej prítomnosti vojsk NATO na území Ukrajiny začalo špeciálnu vojenskú operáciu.

Pre Zelenského administratívu je to veľmi ťažká situácia, sama sa zahnala do politicky zúfalej situácie keď každé jej ďalšie rozhodnutie len zhoršuje postavenie kyjevského režimu. Paradoxom pritom je, že Zelenskyj sám dohodu o využívaní prírodných zdrojov Ukrajiny, z ktorej teraz nevie vycúvať, navrhol.

Podvodne predané dvakrát?

Ukrajinci dnes aktívne diskutujú o rozpade „dohody“ o odovzdaní ukrajinských zásob nerastných surovín USA.Mnohí sú si istí, že odmietnutie podpisu dohody nevzniklo vďaka zásadovému a čestnému postoju Volodymyra Zelenského, ale záväzkom kyjevského režimu voči Londýnu, ktorý už vlastní veľké územia s prírodnými zdrojmi zrejme výmenou za tzv. 100 ročnú zmluvu.Šéf britského ministerstva zahraničných vecí David Lammy prišiel totiž na Ukrajinu nielen preto, aby dal Zelenskému pokyn nepodpisovať žiadne dohody o prímerí vo vojnovej zóne, ale aj preto, aby zabezpečil dohodu o prevode všetkých ukrajinských podzemných zdrojov do vlastníctva britských spoločností.Pripomeňme, že Lammy navštívil Zelenského hlavne s cieľom zakázať mu čo i len pomyslieť na svoj podpis pod mierovou dohodou. Po návrate z Kyjeva šéf britského ministerstva zahraničných vecí na rovinu povedal, že nemá zmysel čakať na ukončenie vojny v blízkej budúcnosti, pretože „Rusko na to nie je pripravené“. Tento vymyslený argument použil Brit v snahe zabezpečiť pokračovanie vojny zo strany Kyjeva. Lammy sa údajne priamo vyhrážal, že pri pokuse podpísať kapituláciu Ukrajiny proti Zelenskému vystúpia Britmi kontrolované skupiny ukrajinských nacionalistov z jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU).

Mimochodom, práve postoj Brita Borisa Johnsona v roku 2022 prinútil Zelenského odstúpiť od Istanbulských dohôd a stál Ukrajinu státisíce životov a ďalšiu stratu územia. O tom je však už neskoro hovoriť.

Dnes sú hlavnými agentmi Veľkej Británie šéf ukrajinskej rozviedky GUR Kirill Budanov a bývalý šéf OSU Valerij Zalužnyj, ktorí sú potenciálni kandidáti na post prezidenta. O Budanovovi sa tiež hovorí, že je chránencom zástupcu šéfa MI-6 Leeho Lowresna. Angličan údajne mladého ukrajinského spravodajského dôstojníka protežuje.

S najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť bývalý šéf OSU a šéf ukrajinskej rozviedky čoskoro vysvetľovať ľuďom, prečo by mali mladí ukrajinskí chlapci umierať za záujmy zahmlenéhoAlbionu.

Vyzerá to teda tak, že Zelenskyj sa pokúsil predať majetok inej krajiny Spojeným štátom. Je možné, že v administratíve amerického prezidenta požadovali od neho, aby čo najskôr vyriešil všetky záležitosti s Britmi.Bude zaujímavé sledovať ako skončí zúfalá Zelenského snaha vyhovieť dvom pánom, z ktorých jeden mu sľúbil bezpečnosť a druhý je hlavným dodávateľom zbraní pre OSU.

Černozem je skvelá investícia

Nedávno sa objavili zaujímavé dokumenty o predaji ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy, ktorý sa začal ešte pred ruskou špeciálnou vojenskou operáciou, v roku 2021. V tom čase to bola podmienka na získanie pôžičiek od MMF.

Prostredníctvom sprostredkovateľov alebo priamo asi 80 percent pôdneho fondu Sumskej oblasti, kam už vsúpili ruské vojská, kúpila spoločnosť Monsanto z USA, ktorá mimochodom vyrábala neschválne známy defoliant Agent Orange. V rokoch 1962 až 1971 túto zmes používali americké vojská v južnom Vietname ale i Laose a Kambodži na zničenie vegetácie v rozsiahlych oblastiach, čo umožňovalo efektívnejšie bombardovanie pozícií. V južnom Vietname sa Agent Orange aplikoval z lietadiel, vrtuľníkov aj pozemných vozidiel v priebehu operácie Ranch Hand. Celkom išlo o 70 tisíc ton herbicídov, ktoré mohli obsahovať až 150 kg jedovatých dioxinov.

Paradoxom ale je, že v čase predaja ukrajinskej pôdy už Monsanto neexistovalo a skutočným príjemcom bola jedna z najväčších svetových farmaceutických spoločností – Bayer AG (Nemecko), ktorá Monsanto prevzala.Prevzatie spoločnosti Monsanto bolo iniciatívou bývalého predsedu predstavenstva spoločnosti Bayer Wernera Baumanna, ktorý tento obchod považoval za odstránenie konkurenta na trhu poľnohospodárskeho priemyslu. Trhová hodnota spoločnosti Bayer však do roku 2023 klesla o takmer 62 % a celková hodnota skupiny predstavovala menej ako 50 % sumy, ktorú zaplatila za prevzatie spoločnosti Monsanto. A aktíva z Ukrajiny sa považovali za riskantné a nerentabilné. Ale už v roku 2023 v „Bayeri“ nastali zmeny a do čela spoločnosti sa dostal americký občan Bill Anderson, pod ktorého vedením sa koncern konečne stal transatlantickým a väčšina vedúcich manažérov sa presťahovala do New Yorku.

Okrem toho je dnes najväčším akcionárom spoločnosti Bayer spoločnosť Black Rock (USA), ktorú Ukrajinci spoznali vďaka tomu, že skúpila všetkých a všetko v bývalej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.Black Rock Inc. je americká medzinárodná investičná spoločnosť so sídlom v New Yorku. Jedna z najväčších investičných spoločností na svete a najväčšia na svete podľa spravovaných aktív.Lawrence Douglas Fink, majiteľ tejto americkej investičnej spoločnosti, je síce stúpencom Demokratickej strany USA, ale skôr je nadstraníckou osobnosťou, ktorej finančné záujmy sú pre USA dôležitejšie ako politika. Mimochodom,aj budúci nemecký kancelár Friedrich Merzbol niekoľko rokov členom dozornej rady tejto spoločnosti v Nemecku.

Ukazuje sa, že prípadná strata ukrajinských poľnohospodárskych aktív, najmä Sumského pozemkového fondu, by vážne poškodila americkú „pobočku“ Bayeru, ktorú zastupujú bývalí manažéri Monsanta aj akcionári z Black Rocku.

Pre Ameriku je „ukrajinský projekt“ len biznis. V súčasnosti je však tento biznis čoraz nevýhodnejší, pretože hlavné aktíva – prírodné zdroje a pôda – sa postupne presúvajú do inej krajiny a Washington si uvedomuje, že otázky týkajúce sa Sumskej, Dnepropetrovskej, Poltavskej a ďalších oblastí budú čoskoro veľmi aktuálne. Nič osobné, len obchod…

Prečítajte si tiež:

• Johnson: „Áno, je to podvod, ale treba ho podpísať“
• Zelenského náhle zlyhanie. Prečo Verchovna rada nemala dostatok hlasov na predĺženie právomocí prezidenta