Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje na rastúce prípady nákazy západonílskou horúčkou v čase dovoleniek

Riziko prenosu zostáva pre väčšinu ľudí nízke, no každý, kto žije či cestuje do postihnutých oblastí, by mal podniknúť kroky, aby zabránil uštipnutiu komárom. Takisto by ľudia mali byť schopní rozoznať príznaky ochorenia pre prípad, že by sa oni respektíve ich blízki nakazili.

Grécko zaznamenalo v uplynulom období najprudší nárast počtu nakazených, pričom k 22. júlu išlo o 21 prípadov, z toho 14 potvrdených prípadov zaznamenali minulý týždeň. U 20 z 21 pacientov sa v dôsledku toho vyvinuli neuroinvazívne ochorenia vrátane encefalitídy či meningitídy, 13 pacientov zostáva naďalej hospitalizovaných.

Najväčšiu oblasť šírenia zaznamenali úrady v Taliansku, kde potvrdili ochorenie u 21 ľudí v 17 rôznych oblastiach. Niekoľko nakazených hlásili aj v Španielsku, Rumunsku a Severnom Macedónsku.

Západonílska horúčka sa prenáša uštipnutím komára, v Európe k tomu dochádza zvyčajne počas sezóny – od neskorej jari po koniec jesene. Najviac osôb sa nakazí najmä medzi júlom a septembrom. V súčasnosti neexistuje špecifická liečba západonílskej horúčky, preto sa lekári zameriavajú na zmierňovanie príznakov a v závažných prípadoch na podpornú liečbu v nemocnici.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge poukázal na to, že nejde o novú hrozbu, ale v dôsledku zmeny klímy sa menia podmienky jej šírenia. „Väčšina infekcií má mierny priebeh, no približne u jedného zo 150 ľudí sa môže vyvinúť závažná infekcia, ktorá ovplyvňuje nervovú sústavu a môže byť životunebezpečná,“ objasnil.

„Jednoduché kroky, ako sú zakrývanie tela (odevom), používanie repelentov proti hmyzu a čistenie stojatej vody v okolí domu, môžu výrazne pomôcť,“ pripomenul regionálny šéf WHO. Medzi ďalšie odporúčania patrí obmedzenie pobytu v exteriéri za úsvitu a za súmraku, keď sú komáre najaktívnejšie, či namontovanie sieťok na okná, dvere, prípadne umiestnenie závesov na postele.

Západonílska horúčka je akútne, chrípke podobné horúčkovité ochorenie. Jej pôvodcom je West Nile Virus (WNV), ktorý bol prvýkrát izolovaný v roku 1937 u ženy v oblasti západného Nílu v Ugande. Prenášačom tohto vírusu je najčastejšie komár z rodu Culex.

Komáre prenášajú vírus na človeka či iné zvieratá po tom, čo sa kŕmia krvou nakazeného vtáctva. V ojedinelých prípadoch sa ochorenie prenieslo pri transplantácii orgánov, v tehotenstve či pri kojení, ale nie bežným medziľudským kontaktom.

WHO uvádza, že 70 až 80 percent ľudí nemá pri ochorení žiadne symptómy. Zvyšok osôb môže mať horúčku, bolesti hlavy, pociťovať únavu, bolesť tela, nevoľnosť, zvracať a v zriedkavých prípadoch môže mať vyrážky či opuchnuté lymfatické uzliny. Pri najzávažnejších prípadoch bola zaznamenaná vysoká horúčka, stuhnutie krku, dezorientácia, triaška, kŕče, svalová slabosť, paralýza, keď pacienti môžu upadnúť až do kómy.

Prečítajte si tiež

• V KDR zaznamenali viac ako dvetisíc prípadov eboly vrátane 754 úmrtí
• Pri návšteve krajiny s výskytom eboly treba myslieť na preventívne kroky
• Základná dovolenková lekárnička pozostáva zhruba z ôsmich súčastí