Krátenie invalidných dôchodkov nie je zákon. Dokumenty však ukazujú, ako ďaleko sa návrh dostal

Ministerstvo financií uviedlo, že štúdia Útvaru hodnoty za peniaze nie je legislatívnou iniciatívou. Po jej zverejnení ÚHP nepripravuje ďalší materiál smerujúci ku kráteniu invalidných dôchodkov a štúdia nevznikla ani ako súčasť doterajšej konsolidácie.

Nie je teda dôvod tvrdiť, že vláda už chystá novelu zákona. Odpoveď MF však posunula tému ďalej v dôležitejšej otázke: čo má invalidný dôchodok vlastne kompenzovať.

Hlavné správy v pôvodnom článku zo štúdie vyvodili, že ÚHP presúva ťažisko od trvalého zdravotného hendikepu k náhrade straty pracovného príjmu. Ministerstvo financií teraz tento pohľad pomenovalo priamo. Invalidný dôchodok podľa jeho odpovede slúži ako náhrada príjmu, nie ako kompenzácia zvýšených životných nákladov. Tie majú pokrývať iné nástroje.

To ešte nie je stanovisko vlády ani politické rozhodnutie rezortu práce. Už však nejde iba o redakčný výklad štúdie. MF výslovne pomenovalo princíp, z ktorého model krátenia vychádza.

Dokumenty zároveň ukazujú, že tento princíp neostal iba v texte analytikov. Model bol prepočítaný na konkrétnych ľudí a konzultovaný s MPSVaR a Sociálnou poisťovňou.

MF potvrdilo osobné stretnutia

Štúdia sa podľa odpovede ministerstva financií konzultovala počas prípravy aj na záverečnom recenznom seminári 22. januára 2026. Zapojení boli zástupcovia MPSVaR a Sociálnej poisťovne.

Komunikácia neprebiehala iba cez formálne recenzné hárky. MF potvrdilo aj osobné stretnutia s vecnými sekciami oboch inštitúcií. Zápisnice sa z nich nevytvárali. Ministerstvo zároveň uviedlo, že väčšina ústnych pripomienok bola prijatá, hoci pri niektorých otázkach sa úplná zhoda nenašla.

Na priamu otázku Hlavných správ, či bolo krátenie invalidného dôchodku pri pracovnom príjme prerokované s MPSVaR, ministerstvo odpovedalo, že bolo konzultované. Naďalej však išlo o návrh ÚHP.

Konzultácia neznamená súhlas politického vedenia rezortu. Dokazuje však, že návrh už nebol izolovaným názorom autorov. Stal sa predmetom odbornej komunikácie s rezortom, ktorý by musel prípadnú zmenu pripraviť, a so Sociálnou poisťovňou, ktorá by ju vykonávala.

Model už mal konkrétnych ľudí aj konkrétne straty

Základný model ÚHP počítal so znížením invalidného dôchodku o desať percent z prírastku celkového príjmu po priznaní invalidity. Model teda neporovnával iba pôvodnú a novú mzdu. Do neskoršieho príjmu započítaval mzdu spolu s invalidným dôchodkom.

ÚHP odhadlo ročnú úsporu na 43 miliónov eur. Alternatívny model založený na vysokom príjme počítal s úsporou 35 až 72 miliónov eur.

Po sčítaní pásiem v dátovej prílohe by základný variant zasiahol v priemernom mesiaci približne 53 587 invalidných dôchodcov. Takmer pätina z nich by prišla o viac než 100 eur mesačne.

Nešlo teda o okrajový príklad, na ktorom si analytici iba skúšali výpočet. Model mal určený mechanizmus, rozpočtový výnos aj rozsah zásahu. Najdôležitejšie však je, kam vedie princíp, ktorým ho MF odôvodnilo.

Od náhrady príjmu až k dávke na nulu

Ak invalidný dôchodok nahrádza príjem, ktorý človek pre invaliditu stratil, rast pracovného príjmu podľa tejto logiky zmenšuje dôvod na vyplácanie dávky. Náklady spojené so zdravotným stavom majú zostať oddelené a riešiť ich majú zdravotné poistenie a kompenzácie pre ľudí s ŤZP.

Recenzná prezentácia ukazuje, aký dôsledok môže mať tento pohľad. ÚHP pri námietke možnej protiústavnosti uviedlo, že vysoký príjem prakticky vylučuje nespôsobilosť na prácu. Zmenu posudzovania invalidity aj oba modely krátenia zároveň zaradilo medzi „filozofické zmeny“, nie medzi prevádzkové opravy systému.

Recenzný proces otvoril aj možnosť krátiť viac než desať percent z prírastku príjmu. ÚHP uviedlo, že sa prísnejšiemu variantu nebráni, a upozornilo, že opatrenie je tvrdšie, než sa na prvý pohľad zdá. Krátenie mohlo dosiahnuť až celú výšku invalidného dôchodku.

Nešlo by o náhle odobratie dávky po prekročení jednej pevnej hranice. Podľa MF by väčšina z každého dodatočne zarobeného eura poberateľovi zostala. Pri dostatočne vysokom príjme by však postupné krátenie mohlo znížiť dôchodok až na nulu.

Zdravotný stav človeka by sa tým nezmenil. Zmenilo by sa hodnotenie jeho nároku. Čím úspešnejšie by na trhu práce prekonal dôsledky svojho hendikepu, tým menšiu časť invalidného dôchodku by mu systém ponechal.

Práve to je odpoveď na otázku z pôvodného článku. V tomto modeli už nerozhoduje iba to, čo človek zdravotne stratil. Rozhoduje aj to, čo napriek svojmu postihnutiu dokáže zarobiť.

Teraz musí odpovedať rezort práce

MPSVaR zatiaľ poslalo iba procesné oznámenie. Otázky Hlavných správ nechcelo vybaviť v režime infozákona, pretože smerujú k budúcim rozhodnutiam. Podanie však postúpilo vecne príslušnému odboru.

Z procesného oznámenia nemožno vyvodzovať súhlas ani odmietnutie. Vecná odpoveď však už nebude môcť zostať pri konštatovaní, že nijaký zákon nie je pripravený.

Otázka znie, či rezort práce prijíma princíp, ktorý pomenovalo MF: invalidný dôchodok má nahrádzať stratu zárobku, zatiaľ čo pracovný úspech môže dôvod na jeho vyplácanie postupne zmenšiť až na nulu.

Ak MPSVaR tento pohľad odmieta, malo by povedať, kde vidí hranicu. Ak ho prijíma, verejnosť by to mala vedieť skôr, než sa z „filozofickej zmeny“ stane paragrafové znenie.