Neznáma sila, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje politiku

Bratislava 6. júna 2018 (/HSP/Foto: screenshot konspiratori.sk)

Bežne sa ľudia ani veľmi nezamýšľajú nad tým, čo všetko má vplyv na politické dianie a ktoré vplyvy ako pôsobia na rozhodovanie nositeľov moci, ako aj občanov – voličov. Berú to tak, že sú to samozrejme politici a politické strany, ktoré zásadným spôsobom vplývajú na politické dianie. Ďalší pridajú, že zásadný vplyv majú aj oligarchovia, ktorí politické strany a politikov financujú a perú im peniaze. Ďalší vidia politické záujmy iných štátov, ktoré majú dopad aj na našu politiku. Po tvrdom boji Orbána so Sorosovými mimovládkami v susednom Maďarsku už mnohí pripúšťajú, že aj mimovládky, hlavne financované zo zahraničia, pričom Soros je iba symbol, ide o stovky mimovládok financovaných nie len nadnárodnými elitármi, ako napríklad Soros, ale aj vládami iných štátov, sú problém. Iní si zas uvedomujú, že zásadný vplyv na rozhodovanie ako politikov, avšak hlavne občanov majú médiá. Teda ich vlastníci. Ale úplne málokto vie o temnej sile v pozadí, ktorá zas má veľmi významný vplyv na médiá a ich vlastníkov ale stále viac nie len na nich.

Len úplne malá skupina ľudí si uvedomuje, že na chod médií ma podstatný vplyv reklama, ktorá vlastne umožňuje ich prevádzku a existenciu. Teda, rozmenené na drobné, tento vplyv majú zadávatelia reklamy. 95 % reklamy, a to si tiež málo kto uvedomuje, zadávajú veľké spoločnosti, banky, rôzne výrobné, ale hlavne predajné reťazce. Tie, ktoré podnikajú na Slovensku sú v drvivej väčšine v zahraničných rukách. Teda slovenskému mediálnemu priestoru, slovenským médiám umožňujú žiť a teda zásadným spôsobom ich ovplyvňujú vlastníci nadnárodných korporácii a firiem.

Niektoré firmy sa správajú trhovo a snažia sa pokryť maximum reklamného trhu. Neselektujú médiá, ide im o predaje. Iné sa však správajú politicky. Reklamu zadávajú len tam, kde prezentujú názory, aké im vyhovujú a tím, čo sú názorovo nepohodlní, reklamu seknú.

Korporácie a firmy, ktoré sa zapájajú do politického boja a pôsobia politicky však nezostávajú iba pri snahe priškrtiť nepohodlné médiá. Napríklad banky, menami sa tváriace ako Slovenské v skutočnosti však zahraničné, podporujú ideologické vymývanie mozgov mladej generácii. Problémová Tatra banka (z ktorej unikli údaje chránené bankovým tajomstvom v prospech súčasnej opozície) napríklad podporuje kampaň „SME na školách“. Slovenská sporiteľňa zas financuje programy novinárov z Denníka N, v rámci ktorých vydávajú rôzne informačné materiály, pomocou ktorých sa snažia vychovať mládež v tom správnom svetonázore, neomarxizme a extrémnom liberalizme a tak pripraviť voličov s tými správnymi názormi pre časť politického spektra. Iné firmy zas na masírovanie verejnosti využívajú svoje reklamné spoty a reklamné letáky. Príkladom sú zmazané kríže na letákoch Lidl a podobne. Alebo rovno vyhodia časopis z predaja, ako to urobilo Tesco v prípade ExtraPlus. Oficiálnym dôvodom samozrejme nebol obsah časopisu. Viac sme o tom písali TU.

Akcelerátorom za tým všetkým sú však mediálne agentúry, ktoré rozdeľujú gro peňazí určených ich klientmi na reklamu. Rozhodujú o absolútne podstatnej časti reklamného koláča a často sa tiež zapájajú do politického boja tak, že reklamu, ktorú v mene svojich klientov rozdeľujú, umiestňujú len do tých správnych médií (alebo hlavne do tých správnych médií). Niekedy, ako sme to spomínali vyššie, je to na popud klienta, častokrát však z vlastnej iniciatívy mediálnej agentúry, ktorá takto rozdelí aj reklamu klientov, ktorí sa o tieto otázky nezaujímajú.

Zaujímavý zoznam takýchto politicky angažovaných agentúr vznikol na stránke Konšpirátori sk. Tu sa samé mediálne a rôzne iné agentúry prihlásili k politickej činnosti, spočívajúcej vo finančnom poddimenzovaní nepohodlných médií.

Čo s tým? Ako túto politickú činnosť komerčných subjektov regulovať? Zamyslieť by sa mali samozrejme politici. Riešením by možno bola dodatková daň z obratu pre politicky pôsobiace komerčné subjekty.

Pri mediálnych agentúrach by možno pomohlo, keby táto podnikateľská činnosť bola licencovaná a samozrejme politicky sa angažujúce subjekty, napríklad tie zo zoznamu na stránke Konšpirátori, by takúto licenciu, vrátane ich vlastníkov už nemohli získať.

Každopádne, tak ako je potrebné riešiť politické pôsobenie mimovládok, ktoré si v niektorých krajinách (USA, Izrael a ďalšie) musia uvádzať štatút cudzieho agenta, bude potrebné riešiť aj politické pôsobenie zahraničných firiem, ktoré majú často obrat väčší ako HDP niektorých štátov a ktorých vplyv na politiku v jednotlivých štátoch je obrovský. Spolu s nimi aj ich agregátory politického vplyvu mediálne agentúry a to bez ohľadu na to, či sú slovenské alebo zahraničné.

Ľuboš Macko