Až 81 percent ľudí je presvedčených, že presne vie, ako si chrániť financie na internete, pričom každý piaty by si svoje znalosti ohodnotil najlepšou známkou. Skúsenosť s realitou je však odlišná. S podvodným e-shopom sa stretlo 44 percent Slovákov a každý ôsmy už prišiel o peniaze. „Práve falošné e-shopy sú dnes na Slovensku najčastejším typom úspešného podvodu,“ upozorňuje generálny riaditeľ mBank Slovensko Roman Fink.

Za rastúcim počtom incidentov stojí najmä správanie samotných používateľov. Nákupy sa čoraz viac presúvajú do situácií, keď ľudia konajú rýchlo, pod tlakom alebo bez dostatočnej pozornosti. Viac ako polovica Slovákov nakupuje z pohodlia domova, tretina večer alebo v noci a často podlieha emóciám či lákavým zľavám. Bezpečnosť pritom ustupuje do úzadia. Podľa odborníkov je alarmujúce, že len menšina zákazníkov si overuje dôveryhodnosť e-shopu, pričom hlavným rozhodovacím faktorom zostáva cena.

„Alarmujúce je, že iba 17 % ľudí pri nákupe rieši, či daný e-shop vôbec pozná,“ konštatuje expert mBank na kybernetickú bezpečnosť Tomáš Mika. Práve nízka cena je podľa neho najčastejším nástrojom, ktorým podvodníci lákajú obete.

Do hry zároveň vstupuje umelá inteligencia, ktorá mení charakter kybernetických hrozieb. Na jednej strane pomáha bankám zlepšovať ochranu klientov, na druhej umožňuje útočníkom vytvárať presvedčivé falošné stránky, správy či dokonca deep fake videá. Napriek technologickému pokroku však zostáva najslabším článkom človek. Takmer polovica Slovákov sa pritom podvodu vôbec neobáva, hoci rovnaký podiel už má s ním skúsenosť.

Základné bezpečnostné návyky sú pritom často nedostatočné. Hoci väčšina ľudí deklaruje znalosť silných hesiel, v praxi ich používa len časť z nich. Tretina si heslá ukladá do prehliadača a viac ako 40 percent nakupuje cez verejné Wi-Fi siete, ktoré predstavujú významné riziko úniku citlivých údajov. „Manipulácia a sociálne inžinierstvo sú najjednoduchšou cestou k úspechu,“ upozorňuje Tomáš Mika.

Podľa sociológa a riaditeľa agentúry Focus Martina Slosiarika zohráva kľúčovú úlohu psychológia správania. „Vo chvíli, keď do hry vstupujú emócie, časový tlak alebo rutina, ide racionálne uvažovanie bokom. To je presne priestor, ktorý dnešní podvodníci veľmi efektívne využívajú,“ vysvetľuje.

Z prieskumu zároveň vyplýva, že časť Slovákov si uvedomuje riziká aspoň v prípade krízovej situácie. Viac ako polovica by pri podozrení na podvod najskôr zablokovala platobnú kartu a následne kontaktovala banku. Banky tak zohrávajú dôležitú úlohu nielen pri riešení incidentov, ale aj v oblasti prevencie a vzdelávania klientov.

Experti sa zhodujú, že technologická ochrana sama o sebe nestačí. Kľúčovým faktorom zostáva správanie používateľov a ich schopnosť odolať tlaku či lákavým ponukám. „Aj napriek modernému zabezpečeniu systémov bánk zostáva najdôležitejšou zložkou bezpečnosti sám užívateľ. Zdravá nedôvera k podozrivo nízkym cenám a starostlivosť pri nakladaní s heslami sú aj v dobe umelej inteligencie tou najlepšou ochranou,“ dodáva Tomáš Mika.