Môj profil 
Predplatné
“Národy sa vždy nachádzajú medzi rozkvetom a zánikom. Či je krajina bližšie k rozkvetu alebo rozpadu dáva odpoveď miliónov odpovedí na jednoduchú otázku, ktorú si pri stretnutiach vzájomne kladieme denne: Ako sa ti darí?” hovorí vo svojom podcaste na youtube vplyvný politológ Petr Robejšek.
“Národné záujmy sú odpoveďou práve žijúcich generácií na túto otázku. Vlády majú za úlohu tieto odpovede zhrnúť a preložiť ich do politických rozhodnutí. (…) Existujú len dva národné záujmy, ktoré chcú mať všetky národy: Bezpečnosť a blahobyt,” myslí si Robejšek s tým, že práve o tieto dve veci usiluje aj český národ.
Upozorňuje však na to, že realizácia týchto národných záujmov sa odohráva v odlišných podmienkach, preto nie je jednoducho možné porovnávať napríklad Česko s Fínskom. Každý štát sa totiž nachádza v inej situácii, má iné nerastné bohatstvo a úroveň vzdelania. “Rovnaké národné záujmy vyžadujú rôzne spôsoby ich dosahovania,“ dodal.
“Najdôležitejšou úlohou národných vodcov je preniesť cieľ bezpečnosti a blahobytu svojho národa do jednotlivých politických rozhodnutí. A tu to začne byť zložité. Veľká časť vlády totiž má nechuť, počúvať, čo si praje väčšina voličov, a preto sa stavia voči samotnému pojmu národných záujmov odmietavo. (…) A tak vládnuca kasta často používa zapožičanú politickú moc na uskutočňovanie svojich vlastných osobných alebo straníckych záujmov. Aby toto konanie zamaskovali, zhadzujú význam národných záujmov, pretože vraj sú nemoderné a nebezpečné, pretože vraj majú všetci Európania spoločné hodnoty. A tie sú oveľa dôležitejšie ako národné záujmy,” hovorí v podcaste Robejšek.
Európske hodnoty samy o sebe však, podľa názoru politológa, nedokážu zaistiť priestor pre svoje uskutočňovanie. Európske hodnoty “je možné uplatňovať len v závetrí hospodársky rozvinutej spoločnosti, žijúcej v bezpečných hraniciach“. “A tak, napríklad Grécko je síce kolískou európskych hodnôt, ale zároveň zaostalá a ohrozená krajina, ktorá je bohužiaľ bližšie zániku ako rozkvetu,“ povedal politológ a spomenul, že “európske hodnoty“ sú ťažko merateľné a ľubovoľne vykladateľné.
“Preto sa dá humanizmus vykladať tak, že do Európy môže prísť každý a my sme povinní mu pomôcť,“ myslí si Robejšek.
Politológ poukázal na katastrofu, do ktorej sa rúti susedné Nemecko práve kvôli zvrátenému chápaniu “európskych hodnôt“.
“O katastrofe, do ktorej sa rúti susedné Nemecko práve v mene určitej predstavy o tom, čo sú európske hodnoty a ako sú záväzné, o tom viete dosť sami. (…) Hodnoty v politike sú neškodným koníčkom iba, ak neohrozujú predpoklady na to, aby sme o nich vôbec mohli uvažovať – bezpečnosť a ekonomickú silu krajiny,” myslí si.
V tejto súvislosti tiež poukázal na spoločnú menu euro. Tú označil za “katastrofu vyhovujúcu Nemecku“ a škodiacu slabším ekonomikám.
O budúcnosti Európskej únie
“Najmä v posledných rokoch sa ukazuje, že európske zjednotenie nemôže byť úspešné vďaka správnym hodnotám, ale len vtedy, keď umožňuje dosahovať národné záujmy všetkým svojim členským krajinám. Nadnárodný spolok je pre jeho členov užitočný len, keď tak získavajú viac bezpečnosti a blahobytu, ako keby boli sami,” uviedol vplyvný politológ.
Poukázal na nezmyselnosť vykonávania ďalšej integrácie Česka do Európskej únie.
“Posledné roky ukazujú, že pre bezpečnosť a blahobyt našej krajiny je ďalšie prehlbovanie európskej integrácie v najlepšom prípade bezvýznamné, ale často skôr škodlivé,“ konštatoval politológ a oprel sa do EÚ kvôli neschopnosti zabezpečiť ekonomický rozvoj svojich zaostalých členských krajín na južnom krídle.
“Po desaťročia tam prevádzali gigantické sumy. Chýbala, ale ako modernizačná stratégia, tak aj dôsledná kontrola toho, ako sa s peniazmi zaobchádza. Dnes tieto štáty priviedli eurozónu a celú Európsku úniu na pokraj zániku,” dodal.
“Symbolom pre neutešený stav európskeho integračného projektu je najmä kríza eurozóny,“ zmienil Robejšek.
Česká republika by sa, podľa jeho názoru, mala vyvarovať ďalšej integrácie s projektom, ktorý podľa všetkého bojuje o svoje holé prežitie.
“Máme náš osud stále užšie spájať s organizáciou, ktorá zrejme bojuje o prežitie? Máme jej odovzdávať ďalšie a ďalšie právomoci? A do koho rúk vlastne? (…) Prehlbovanie európskej spolupráce českým národným záujmom neslúži,” vyhlásil politológ.
Česko a vystúpenie z EÚ
Robejšek poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na to, kde sa Česká republika geograficky nachádza, nie je výhodné, aby sme z Európskej únie vystupovali.
“Sme k Európe geograficky prikovaní, a tak pre nás vystúpenie výhodné nie je. To, ale určite neznamená, že je výhodné naše členstvo prehlbovať,” vyhlásil a upozornil na nevyhnutnú schopnosť malých štátov vedieť sa vzoprieť EÚ. Európske hodnoty v tejto súvislosti označil za “druhoradé“. Ako príklad uviedol kvóty na prerozdeľovanie migrantov.
“Česká kvadratúra kruhu znie: Nemôžeme EÚ opustiť, ale nesmieme dopustiť, aby nás stále viac zaťahovala do svojich problémov. Bráňme sa preto každému kroku, smerujúcemu do bažin ďalších európskych záväzkov,” podčiarkol politológ.
Ako základné meradlo úspešnosti zahraničnej politiky krajiny voči EÚ uviedol spokojnosť českého národa, a nie prichádzajúce pochvaly z iných “hlavných miest“ únie.
“Kvalita našej zahraničnej politiky sa nehodnotí podľa sily potlesku z iných hlavných miest, ale podľa spokojného pokyvovania väčšiny Čechov a Moravanov. To, že veľká časť mocenských a intelektuálnych elít túto myšlienku odmieta a odvoláva sa na údajne nadradené európske hodnoty ani zďaleka neznamená, že moju myšlienku vyvracia. Znamená to len to, že neplní svoju povinnosť voči národu a slúži predovšetkým svojim vlastným záujmom,” dodal politológ Petr Robejšek.
.jpeg)
.JPG)
