Nemecko plánuje energetické dotácie bez súhlasu Bruselu

Nemecká vláda kladie základy nového dotačného programu v hodnote niekoľkých miliárd eur, aby zabránila odchodu spoločností z krajiny kvôli vysokým cenám elektrickej energie napriek tomu, že takéto programy sú pre EÚ dôležitou červenou čiarou pre narušenie vnútorného trhu, informoval v pondelok 18. septembra portál Politico.

Správa prišla priamo z úradu kancelára Olafa Scholza, ktorý bol donedávna proti ďalším energetickým dotáciám, ale zažíva silný tlak zo strany svojej Socialistickej strany (SPD) a regionálnych vlád 16 nemeckých spolkových krajín.

Podľa Scholzovho hovorcu Steffena Hebestreita kancelárstvo, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo financií „intenzívne pracujú“ na hľadaní spôsobov financovania a zavedenia ďalšieho systému energetických dotácií. Zatiaľ nie je pripravený žiadny jednotný plán, ale niekoľko návrhov sa „teraz podrobne zvažuje“, dodal Hebestreit počas rozhovoru s novinármi.

Samotný kancelár Scholz potvrdil plán dotácií v nedávnom rozhovore pre Welt am Sonntag, keď povedal, že nie je proti, ale jeho vláda musí „veľmi starostlivo zvážiť takýto zásah do trhu“.

Dôvodom Scholzovej počiatočnej neochoty podporiť ďalší plán dotácií je skutočnosť, že Berlín by sa hneď po nadobudnutí jeho platnosti dostal do priameho stretu s Bruselom, keďže EÚ považuje takéto schémy za narušenie jednotného trhu tým, že poskytujú nespravodlivú výhodu priemyslu veľkých krajín bloku.

Mnohé krajiny EÚ vrátane Nemecka a Francúzska zaviedli systémy energetických dotácií na ochranu svojho priemyslu po tom, ako vojna na Ukrajine zvýšila ceny elektrickej energie, zatiaľ čo Brusel – vzhľadom na okolnosti – prižmúril oči vytvorením dočasného rámca výnimiek, ktorý sa má skončiť koncom tohto roka.

V roku 2022 členské štáty EÚ schválili pre svoje podniky dotácie v hodnote viac ako 670 miliárd EUR – z toho polovica pripadla len na Nemecko, pričom Francúzsko prispelo k celkovej sume ďalšou štvrtinou – v obave zo straty konkurencieschopnosti voči sebe navzájom, ako aj voči tretím krajinám, ako sú USA alebo Čína.

Snaha o ukončenie dotácií

Koncom augusta Európska komisia rozoslala prieskum do všetkých európskych hlavných miest. Oficiálne bol prezentovaný ako konzultácia s cieľom vyhodnotiť ich skúsenosti s dotáciami na energie a širšou krízou. Neoficiálne, samozrejme, slúžil na to, aby všetkým pripomenul, že sa majú v najbližších mesiacoch pripraviť na ukončenie všetkých zostávajúcich programov, ako sa pôvodne oficiálne dohodlo.

Komisia dokonca jasne uviedla, že prieskumom sa bude „usilovať o potvrdenie, že osobitné energetické opatrenia“ dočasného krízového a prechodného rámca – ktoré členským štátom umožňovali realizovať národné dotácie – „už nie sú v súčasnej podobe potrebné po 31. decembri 2023“. Inými slovami, žiadne ďalšie národné dotácie na elektrinu alebo plyn pre európske spoločnosti.

Teraz sa zdá, že Berlín nemá v úmysle toto varovanie vôbec zohľadniť. Možno však ani nemá šancu, keďže nemecké ceny elektriny sú stále trikrát vyššie ako v USA a takmer dvojnásobne vyššie ako platia spoločnosti vo Francúzsku alebo Poľsku. Preto minister hospodárstva Robert Habeck lobuje za novšie dotácie, ktoré by zabránili presunu nemeckých firiem do susedných krajín alebo mimo EÚ.

Podľa Politico nemeckí aj francúzski predstavitelia zvažujú, že sa spoja v úsilí o lobistickú kampaň v Bruseli s cieľom požiadať o ďalšie výnimky v rámci nového nástroja, ale mnohí v Berlíne by od takejto dohody radšej upustili, pretože by priniesla výhody aj Francúzsku a ešte viac by zvýšila rozdiel medzi cenami v oboch krajinách.

Jedným z možných riešení, ktoré Berlín práve teraz zvažuje, je opätovné použitie desaťročia starého dotačného systému, ktorý kompenzuje energeticky najnáročnejším spoločnostiam ušlý zisk v dôsledku pravidiel EÚ o nízkych emisiách, aby ich odradil od odchodu.

Rozšírenie tohto rámca na tie, ktoré sú postihnuté súčasnou energetickou krízou v dôsledku vojny, by tiež – celkom pohodlne – umožnilo vláde bez ďalších nadmerných výdavkov využiť špeciálny fond krajiny na ekologickú transformáciu vo výške 178 miliárd EUR na financovanie tohto programu.

Ministerstvo financií však odmietlo povedať, či takýto plán schváli, a dokonca uviedlo, že nevie o jeho existencii.