Spoločnosť BASF, ktorá bola založená na brehu Rýna v roku 1865 ako Badische Anilin- & Sodafabrik, sa v Nemecku zmenšuje, aj keď sa ženie za budúcnosťou do Ázie. Vo februári spoločnosť oznámila zatvorenie závodu na výrobu hnojív v rodnom meste Ludwigshafen a ďalších zariadení, čo viedlo k zrušeniu približne 2 600 pracovných miest.

Takáto nevoľnosť teraz preniká do celého nemeckého hospodárstva, ktoré sa v prvom štvrťroku prepadlo do recesie, pričom sa množia prieskumy, ktoré ukazujú, že podniky aj spotrebitelia sú veľmi skeptickí, pokiaľ ide o budúcnosť.

Táto obava je opodstatnená. Pred takmer 20 rokmi Nemecko prekonalo svoju povesť „chorého muža Európy“ balíkom ambicióznych reforiem trhu práce, ktoré uvoľnili jeho priemyselný potenciál a nastolili trvalé obdobie prosperity, poháňané najmä silným dopytom po jeho strojárstve a automobiloch z Číny. Hoci Nemecko frustrovalo mnohých partnerov tým, že vyvážalo oveľa viac, ako kupovalo, jeho hospodárstvo prekvitalo.

Mnohé z najväčších nemeckých spoločností – od gigantov ako Volkswagen a Siemens až po množstvo menej známych, menších spoločností – čelia toxickému kokteilu vysokých nákladov na energiu, nedostatku pracovníkov a množstvu byrokracie, a preto zažívajú kruté prebudenie a hľadajú zelenšie pastviny v Severnej Amerike a Ázii.

Nezamestnanosť v júni 2023, teda v mesiaci, keď podniky zvyčajne vytvárajú nové pracovné miesta, medziročne vzrástla približne o 200 000 osôb. Hoci celková miera nezamestnanosti zostáva nízka na úrovni 5,7 % a počet voľných pracovných miest vysoký na úrovni takmer 800 000, nemeckí predstavitelia sa pripravujú na ďalšie zlé správy.

Nové objednávky v strojárskych podnikoch v krajine, ktoré boli dlhoročným ukazovateľom zdravia spoločnosti Germany Inc., klesali ako kameň a len v máji sa znížili o 10 %, čo je ôsmy pokles po sebe. Podobná slabosť je zjavná v celom nemeckom hospodárstve, od stavebníctva až po chemický priemysel.

„Niekedy sa hovorí o ‚plíživej deindustrializácii‘ – no tá už nie je len plíživá,“ povedal Hans-Jürgen Völz, hlavný ekonóm združenia BVMW, ktoré lobuje za nemecký Mittelstand, tisíce malých a stredných firiem, ktoré tvoria chrbticu hospodárstva krajiny.

Aby sme pochopili dlhodobé dôsledky deindustrializácie, nemusíme sa pozerať ďalej ako do amerického Rust Belt alebo britského Midlands, kedysi prosperujúcich priemyselných koridorov, ktoré sa stali obeťou nesprávnych politických krokov a globálnych konkurenčných tlakov a nikdy sa úplne nezotavili. Len v prípade Nemecka by sa dôsledky prejavili v kontinentálnom meradle.

Problémom je, že najdôležitejšie priemyselné segmenty Nemecka – od chemického priemyslu cez automobilový až po strojársky – sú zakorenené v technológiách 19. storočia. Zatiaľ čo krajina desaťročia prosperovala vďaka optimalizácii týchto výrobkov, mnohé z nich sú buď zastarané (spaľovací motor), alebo jednoducho príliš drahé na to, aby sa v Nemecku vyrábali. Inovácie plodia hospodársky rast a keďže tradičný priemysel Nemecka upadá, je otázkou, čo nové ho nahradí. Zatiaľ nie je nič v dohľade.

Nemecko sa nachádza až na ôsmom mieste v globálnom inovačnom indexe, ktorý každoročne zostavuje Svetová organizácia duševného vlastníctva pri OSN. V Európe nie je ani v prvej trojke.

Erózia priemyselného jadra Nemecka bude mať značný vplyv na zvyšok Európskej únie. Nemecko nie je len najväčším európskym hráčom, ale funguje aj ako stred kolesa, ktorý spája rôznorodé ekonomiky regiónu ako najväčší obchodný partner a investor mnohých z nich.

V posledných troch desaťročiach nemecký priemysel premenil strednú Európu na svoju výrobnú halu. Porsche vyrába svoje najpredávanejšie SUV Cayenne na Slovensku, Audi vyrába motory v Maďarsku od začiatku 90. rokov a výrobca prémiových spotrebičov Miele vyrába práčky v Poľsku. V regióne pôsobia tisíce malých a stredných nemeckých firiem, tzv. Mittelstand, ktoré tvoria základ hospodárstva krajiny a vyrábajú najmä pre európsky trh.

Hoci nezmiznú zo dňa na deň, trvalý pokles v Nemecku by nevyhnutne stiahol so sebou aj zvyšok regiónu.

Vzorec, ktorý z Nemecka urobil priemyselnú veľmoc Európy – vysokokvalifikovaná pracovná sila a inovatívne podniky poháňané lacnou energiou – sa rozpadol. Keďže v najbližších rokoch odíde do dôchodku generácia baby boomu, Nemecko sa blíži k demografickému útesu, ktorý spôsobí, že jeho podniky budú bez inžinierov, vedcov a ďalších vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorých potrebujú na udržanie konkurencieschopnosti na svetovom trhu.

V priebehu nasledujúcich 15 rokov dosiahne dôchodkový vek približne 30 % nemeckej pracovnej sily. Mladí Nemci túžia po „bezpečných“ pracovných miestach. Mnohí mladí ľudia by radšej pracovali pre štát, ako začali podnikať.

Snahy o kompenzáciu rastúceho nedostatku pracovníkov prostredníctvom migrácie zatiaľ zlyhali. (Nemecko síce každoročne prijíma státisíce žiadateľov o azyl, ale väčšine z nich chýbajú zručnosti, ktoré podniky potrebujú). Nemeckí zákonodarcovia prijali nový imigračný zákon, ktorý odstraňuje mnohé byrokratické prekážky, s ktorými sa zahraniční kvalifikovaní pracovníci stretávali pri usadzovaní sa v krajine. Či to bude fungovať, je iná otázka?

K týmto demografickým výzvam sa pridávajú aj prudko rastúce náklady na energiu v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine a úsilie Nemecka bojovať proti klimatickým zmenám. Zastavením dodávok zemného plynu do Nemecka Kremeľ fakticky odstránil základný pilier obchodného modelu krajiny, ktorý sa spoliehal na ľahký prístup k lacnej energii. Hoci sa veľkoobchodné ceny plynu nedávno stabilizovali, stále sú približne trojnásobne vyššie ako pred krízou. To spôsobilo, že spoločnostiam, ako je BASF, ktorej hlavná nemecká prevádzka len v roku 2021 spotrebovala toľko zemného plynu ako celé Švajčiarsko, nezostáva nič iné, len hľadať alternatívy.

Krajina ani po takmer štvrťstoročí dotovania rozvoja obnoviteľných zdrojov energie nemá dostatok veterných turbín a solárnych panelov na uspokojenie dopytu, takže Nemci platia za elektrinu trikrát viac, ako je medzinárodný priemer.

Automobilový priemysel podporuje šťastie Nemecka už viac ako storočie a hospodárska budúcnosť krajiny do značnej miery závisí od schopnosti tohto odvetvia, ktoré tvorí takmer štvrtinu produkcie, udržať si pozíciu v luxusnom segmente vo svete elektrických vozidiel.

Automobilový priemysel, ktorý bol dlho zdrojom národnej hrdosti, sa stal Achillovou pätou Nemecka z dôvodov, ktoré súvisia skôr s pýchou ako so štrukturálnymi nedostatkami krajiny. Spoločnosti ako Mercedes, BMW a Volkswagen sa roky odmietali vzdať spaľovacieho motora a odmietali Teslu a ďalších prvých inovátorov ako záblesky.

Táto strategická chyba otvorila dvere nielen Elonovi Muskovi, ale aj Číne, ktorá začala investovať značné sumy do vývoja elektrických vozidiel pred 15 rokmi, keď Nemci túto myšlienku odsudzovali, aby si vybudovala značný náskok.

Nedávna štúdia poisťovne Allianz predpokladá, že ak sa súčasné trendy udržia a čínski výrobcovia budú zvyšovať svoj podiel na trhu v Číne aj v Európe, európskym výrobcom a dodávateľom automobilov by mohli do roku 2030 klesnúť zisky o desiatky miliárd eur, pričom najviac by to pocítili nemecké spoločnosti.

Číňania po desaťročia považovali nemecký priemysel a strojárstvo za vzor. Zrazu sú to Nemci, ktorí sa pozerajú na Čínu.

Finančné prostriedky, ktoré ponúka americký zákon o znížení inflácie, sa ukázali ako mimoriadne atraktívne lákadlo. Volkswagen v marci predstavil plány na výstavbu továrne v hodnote 2 miliárd dolárov v Južnej Karolíne, kde chce oživiť značku Scout, populárny americký model 4×4 v 60. a 70. rokoch.

Veľkou témou bude sociálna starostlivosť. Nemecko je jedným z najštedrejších sociálnych štátov, pričom sociálne výdavky predstavovali v minulom roku 27 % ekonomiky (v porovnaní s 23 % v USA). Keďže Berlín je pod tlakom, aby vynakladal oveľa viac prostriedkov na obranu, uťahovanie opaskov – a odpor verejnosti – sa už začalo. V čase hospodárskeho poklesu sa to bude len zhoršovať.

Hlavnú prioritu nemeckého priemyslu – modernizáciu vŕzgajúcej nemeckej infraštruktúry – bude ťažšie financovať. Nemecké cesty, mosty, lodné trasy a ďalšia kritická infraštruktúra potrebujú opravu.

Nedávny prieskum 128 nemeckých dodávateľov automobilov ukázal, že ani jeden z nich neplánuje zvýšiť investície na svojom domácom trhu. Viac ako štvrtina plánovala presunúť svoje prevádzky do zahraničia.

V určitom okamihu sa Nemci prebudia a uvedomia si nebezpečenstvá, ktorým čelia.

Otázkou je, či to urobia skôr, ako bude neskoro niečo s tým urobiť.