Krasnec: Chýba dostatočná infraštruktúra na energetické zhodnocovanie odpadov

„Na Slovensku chýbajú kapacity. Máme dve spaľovne, v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú plné zmesového komunálneho odpadu z Bratislavy a Košíc, iné odpady neberú vo veľkej miere,“ konštatoval Krasnec. Rovnako poukázal na chýbajúce kapacity na spracovanie priemyselných odpadov. Môže to podľa neho spôsobiť problémy, a to aj v súvislosti so zavedením mechanicko-biologickej úpravy odpadu od roku 2027. Doplnil, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR deklarovalo vytvorenie pracovných skupín, ktoré sa budú priamo zaoberať energetickým zhodnocovaním odpadu a posunu odpadového hospodárstva na úroveň vyspelejších krajín.

Generálny riaditeľ sekcie obehového hospodárstva MŽP Adrián Grolmus informoval, že podľa aktuálnej stratégie odpadového hospodárstva do roku 2035 je potrebné vybudovať dve až tri zariadenia na zhodnocovanie odpadu, ktoré by pokryli produkciu a spracovanie. Dodal, že ministerstvo je pripravené na schvaľovanie a budovanie týchto zariadení.

Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Martin Červenka konštatoval, že sa možno dostávajú ku konkrétnym riešeniam a cieľom. Vidí dôležitosť v spolupráci miest a obcí v rámci edukácie obyvateľstva o triedení odpadu a znižovaní komunálneho odpadu. „Za mňa naozaj trošku chýba dlhodobo stratégia štátu ako takého, koľko, kde a aké technológie majú byť použité na spracovanie odpadu,“ dodal Červenka.

Ideálne fungujúce odpadové hospodárstvo vidí ako jeden ucelený koncept a prepojené články expertka Únie miest Slovenska na odpadové hospodárstvo Zuzana Čachová. „Výrobca vie deklarovať, čo vyrobil. Kupujúci vie dobre, jasne a zrozumiteľne vytriediť to, čo kúpil. Spracovateľ to vie bez väčších problémov spracovať, urobiť z toho nejaký recyklát. A potom ten posledný stupeň, že nejaký priemysel alebo predajcovia vedia tento recyklát umiestniť a využiť,“ vysvetlila Čachová.

Michaela Hletková Ploszeková ako predstaviteľka Zväzu automobilového priemyslu SR poznamenala, že sa snažia ekologicky nakladať s odpadom a minimalizovať ho, ale na Slovensku chýbajú kapacity na jeho materiálne zhodnocovanie. Skládkovaniu prechádzajú vývozom do zahraničia. Považuje za podstatné nachádzať cestu, ako sa dopracovať k materiálnemu alebo energetickému zhodnocovaniu odpadov. „A to jednak otvorenou komunikáciou ako s MŽP SR, tak aj s ostatnými zainteresovanými stranami,“ dodala.

Zástupca Zväzu výrobcov cementu Juraj Číž priblížil, že minulý rok zhodnotili približne 370.000 ton alternatívneho paliva, pričom svoje kapacity poskytujú slovenskému odpadovému hospodárstvu. „Cementárne na Slovensku momentálne využívajú tuhé alternatívne palivá, ktoré sú vyrobené z odpadov a je to cesta ako cementárne znižujú svoju uhlíkovú stopu a zároveň sa odstrihávajú od fosílnych palív,“ načrtol.

Členka občianskeho združenia Priatelia zeme – SPZ Monika Medovičová vidí potenciál v ďalšom znižovaní a prevencii tvorby komunálneho odpadu. Zároveň nesúhlasí s tým, že Slovensko potrebuje ďalšie spaľovne. V rámci priemyselného odpadu poukazuje na potrebu vypracovania analýzy a následne vyhodnotenie, ktorý z nich potrebuje termické spracovanie.