Ďalším dôležitým aspektom je podľa expertov oslabenie ochrany ľudských práv. Podľa nich by novela výrazne oslabila až znemožnila vykonateľnosť rozhodnutí medzinárodných a európskych súdov v oblasti ochrany ľudských práv, čo by priamo ohrozilo ochranu ľudských práv občanov Slovenskej republiky. Právnici sa zhodli, že v prípade prijatia novely by nastala právna neistota. Návrh zavádza vágne pojmy ako „národná identita“ či „kultúrno-etické otázky“, ktoré nie sú nikde právne definované. V odbornom stanovisku uvádzajú, že „uvedená vágnosť a neurčitosť novely by vytvorila licenciu pre porušovanie ľudských práv pre akúkoľvek vládnu moc – súčasnú či budúcu – na Slovensku. Zároveň by štátnym aktérom umožnila flexibilne a autoritatívne určovať, čo tvorí „národnú identitu“ krajiny“.

V neposlednom rade schválením novely riskuje Slovensko podľa právnikov porušenie medzinárodného práva. Novela zavádza faktické spätné odvolanie súhlasu s medzinárodnými záväzkami, čo priamo porušuje základný princíp medzinárodného práva pacta sunt servanda – že záväzky, do ktorých štát dobrovoľne vstúpil, musí dodržiavať. Odborníci pripomenuli, že podobné ústavné zmeny, dokonca s menšou intenzitou a vágnosťou ako sa navrhuje v slovenskej ústave, zaviedli v minulosti Maďarsko v roku 2018 a Rusko v roku 2015. Maďarská úprava bola následne zneužitá na útoky proti občianskej spoločnosti. Ruská novela umožnila odmietanie vykonávania rozhodnutí medzinárodných súdov, čo Európska komisia pre demokraciu označila za nekompatibilné s medzinárodnými záväzkami a viedlo k postupnému odchodu Ruska z Rady Európy.

„Žiadny z členských štátov EÚ vrátane Nemecka, Maďarska, Poľska či Českej republiky nemá vo svojej ústave rovnaké ani obdobné ustanovenie, aké zamýšľajú do slovenskej ústavy zakotviť predkladatelia novely,“ uvádza sa v odbornom stanovisku.

Právnici upozorňujú aj na ekonomické dôsledky. Možnosť nedodržiavania medzinárodných záväzkov by vytvorila oprávnené obavy zahraničných investorov z nedodržiavania medzinárodných zmlúv na ochranu investícií, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ekonomiku krajiny.

Odborné stanovisko vypracovali osobnosti slovenského práva – bývalý sudca Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR Daniel Šváby, akademička a odborníčka na obchodné právo Lucia Žitňanská, akademik a bývalý člen Súdnej rady SR Jozef Vozár, akademička Lucia Berdisová, diplomat a odborník na medzinárodné právo Metod Špaček, expertka na ľudské práva Janka Debrecéniová a advokát a riaditeľ Právneho inštitútu Martin Krivák. K záverom odborného stanoviska sa pripojilo ďalších viac ako 40 rešpektovaných osobností zo slovenskej justície, akadémie, advokácie a ďalších kľúčových oblastí práva. Medzi nimi aj bývalí sudcovia Ústavného súdu SR Lajos Meszáros, Ladislav Orosz a Ján Luby, bývalý predseda Ústavného súdu SR a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák, bývalé verejné ochrankyne práv Jana Dubovcová a Mária Patayková či ústavný právnik Peter Kresák.