Naše cesty Slovanského sveta, alebo ako sa slovenský výsadok dostal do “brloha” Nočných vlkov v Moskve /3/

Moskva 30. januára 2018 (HSP/Foto:Slovania)

Pätica Slovákov navštívila Moskvu. Snažili sme sa postarať o zlepšenie dobrých vzťahov medzi slovanskými krajinami, nájsť spolupracovníkov pre projekty Slovanský svet a Cesty slovanského priateľstva. A navštívili sme „brloh“ populárnych aj v EÚ Nočných  vlkov…  

Predvčerom sme porozprávali o gratuláciách Chirurgovi – Alexandrovi Zaldostanovovi a veľkolepom motorkárskom šou. Písali sme aj o tom, že po našej gratulácii na pódiu a „hokejovom objatí sa za ramená“ viac razy nás oslovili motorkári z viacerých krajín, ktorým sa naše vystúpenie páčilo. Hneď sme boli populárni a všetci sme boli priatelia, bratia…

Práve o tom je to celé. Ak sa naši nepriatelia alebo tí, ktorí nám nerozumejú, budú pýtať, načo vôbec to slovanstvo je, prečo to robíme a proti komu chceme bojovať, poviem to tak. Na svete existuje obrovské množstvo združení, založených na rôznych princípoch: náboženských, národnostných, politických, sociálnych, historických, kultúrnych, športových, záujmových  a pod. Práve tie slovanské spolky sú veľmi slabé, málopočetné a je ich žalostne málo. Ale nás, Slovanov, je niekoľko sto miliónov. Prečo by sme mali byť príliš „skromní“ a nepripomenúť sebe a aj celému svetu, že existujeme, máme svoje krásne bohaté tradície a históriu? Prečo sa nezjednotíme a nespolupracujeme?

Nechceme proti nikomu bojovať. Naša filozofia je dosť zrozumiteľná a logická. Ak nás budú napádať nepriatelia, tak sa, pochopiteľne, musíme brániť, nemáme iné východisko. Sami však na nikoho nechceme útočiť. Nehľadáme, čo nás rozdeľuje, ale vyhľadávame a podporujeme to, čo nás spája. Poviem viac. Dokonca nejde iba o Slovanov. Nebránime sa tomu, aby našimi priateľmi a spolupracovníkmi boli aj ľudia neslovanských národností a rôznych štátov. Ak máme podobné názory, postoje, ideály, chceme sa priateliť a spolupracovať – neexistujú žiadne národnostné, náboženské, politické, štátne a iné prekážky. Našim priateľom môže byť každý, kto úprimne priateľom chce byť.

O tom sme sa dokonale presvedčili aj v „brlohu“ Nočných vlkov. Napríklad vzťahy medzi Ruskom, Ukrajinou a Poľskom sú v súčasnosti dosť zložité a nevyzerajú najlepšie, ale v hlavnom stane Nočných vlkov sa spolu zabávali a rozprávali motorkári z týchto troch krajín a boli najlepší kamaráti. Viackrát som si všimol motorkárov v  tradičných „kožákoch“, ktorí mali na hlave moslimské čiapky. Boli z rôznych končín Ruska. Ale v „brlohu“ Nočných vlkov to boli bratia a bavili sa so všetkými. Nešlo o národnosť, náboženstvo a štátnu príslušnosť. Všetkých spájalo priateľstvo a spoločné záujmy a postoje.

O tom to celé je. Chceme predovšetkým spojiť väčšinu Slovanov, zobudiť ich národnostné povedomie, pripomenúť im, akú bohatú históriu a krásne tradície a zvyky máme, spojiť väčšinu Slovanov. Jasné, že sa nedá spojiť všetkých – vždy sa nájdu „výnimky“… Ale popritom dokážeme spolupracovať aj s ľuďmi iných národností, vierovyznania, neslovanskej štátnej príslušnosti a pod.

Samozrejme, motorkárov spájajú ich kovové tátoše, ale okrem toho Noční vlci a ich priaznivci v celej Európe sa snažia o to, aby v našom spoločnom európskom dome vládol mier a poriadok, aby sme sa nehádali a nebojovali proti sebe, naopak spolupracovali a navzájom si pomáhali.

A nech šteká mainstream aj viacerí „liberálni“ politici /pozdravujem tým aj hŕstku našich „mainstreamových“ čitateľov/. Vieme, že pravda je na našej strane. Nedvíhame meč, ale ponúkame priateľskú ruku. V tom je rozdiel medzi nami  a „tými ostatnými“… Naši oponenti /politickí, národnostní, mediálni a iní/ stále nás napádajú, ohovárajú a snažia sa dokázať, že sme zlí. Ako spieva Elán, nie sme zlí… Nikoho nenapádame, ale musíme sa brániť, aby nás nezlikvidovali – je to logicky. A na rozdiel od mainstreamu a „liberálov“, nejedujeme sa, nezávidíme, nestriekame jed – pracujeme, hľadáme, rozmýšľame a zabávame sa – žijeme!

Naša návšteva Moskvy a Nočných vlkov iba potvrdila, že sme na správnej ceste a je nás stále viac a viac – aj na Slovensku… Už nemusíme byť opatrné a príliš „skromní“ kvôli tomu, že sme Slovania. Nie je to hanba, ale je to naopak česť. A sto razy musíme opakovať: nehľadajme to, čo nás rozdeľuje, ale to, čo nás spája. Prirodzene, je to veľmi dlhá, ale krásna  cesta a sme iba na začiatku. Nepreceňujeme si svoje sily a nemáme ružové okuliare. Ale nepestujme zbytočný pesimizmus: napredujeme tou správnou cestou a veríme, že sa o niečo skôr alebo neskôr väčšina Slovanov sa predsa zobudí. Takto má byť.

Eugen Rusnák