Najsmrteľnejšia vojna na svete v minulom roku nebola na Ukrajine

Chartúm 19. apríla 2023 (HSP/economist/Foto:TASR/AP-Satellite image Maxar Technologies)

Nad Chartúmom hučia stíhačky. Sudánskym hlavným mestom otriasajú bomby. Mnohí civilisti, ktorí sa ukrývajú pred tým, čo môže byť začiatkom občianskej vojny, sa čudujú: “Prečo?”

Šéf armády bojuje so šéfom milícií o kontrolu nad treťou najväčšou africkou krajinou, píše podrobnejšie o tejto téme britský týždenník The Economist. Generál Abdel Fattah al-Burhan, de facto vládca Sudánu, stojí na čele vojenskej junty, ktorá stále odďaľuje sľúbené odovzdanie moci civilistom. Muhammad Hamdan Dagalo (známejší ako “Hemedti”) vedie polovojenské jednotky s názvom “Sily rýchlej podpory”, ktoré v minulosti spáchali genocídu v Dárfúre.

Obe strany majú ambície, ktoré často vedú ku krviprelievaniu. Túžia po moci a výhodách, ktoré s ňou súvisia. Armáda už má rozsiahle, pochybné obchodné impérium; Hemedti údajne zbohatol na zlatých baniach a predaji vojenských služieb zahraničným krajinám. Zdá sa, že ani jeden z nich sa nechce deliť o moc. Každý z nich nazýva toho druhého “zločincom”; Hemedti hovorí, že generál sa musí vzdať, alebo “zomrieť ako pes”.

Za nešťastie Sudánu však nemôžu len títo dvaja muži. Krajina bola väčšinu času od získania nezávislosti v roku 1956 sužovaná občianskou vojnou. Je príkladom celosvetového problému: čoraz častejšieho pretrvávania konfliktov.

Zatiaľ čo sa pozornosť sústreďuje na veľmocenské súperenie medzi Amerikou, Ruskom a Čínou, konflikty vo zvyšku sveta sa zhoršujú. Počet ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, sa za posledné desaťročie zdvojnásobil na približne 100 miliónov. Aj keď celosvetová chudoba ustúpila, počet zúfalých ľudí, ktorí potrebujú núdzovú pomoc, sa od roku 2020 zdvojnásobil na 340 miliónov. Podľa odhadov Medzinárodného záchranného výboru (IRC), mimovládnej organizácie, je približne 80 % z tohto počtu spôsobených konfliktmi.

Najkrvavejšia vojna na svete v minulom roku nebola na Ukrajine, ale v Etiópii, konštatuje Comfort Eroová, šéfka think-tanku Crisis Group. Olusegun Obasanjo, bývalý nigérijský prezident, ktorý v novembri pomohol sprostredkovať mierovú dohodu medzi vládou a povstaleckým regiónom Tigray, odhaduje počet obetí na 600 000 v rokoch 2020 až 2022. Odhad pre Ukrajinu nie je taký vysoký.

Mohammed Kamal, etiópsky farmár, oral svoje pole, keď počul streľbu. Keď sa vrátil do svojej dediny, zistil, že ozbrojenci zavraždili 400 ľudí, väčšinou žien a detí. “Prežilo len málo ľudí,” hovorí.

Aj keď mierová dohoda vydrží, čo je neisté, Mohammedovi to nepomôže. Masaker, ktorého bol svedkom, bol totiž súčasťou úplne iného konfliktu, ktorý stále žije. Zatiaľ čo vládne jednotky boli rozptýlené vojnou v Tigrayi, príslušníci najväčšej etiópskej etnickej skupiny Oromo oživili staré povstanie a snažia sa vyhnať ostatné etnické skupiny zo svojho domovského regiónu. Mohammed tvrdí, že ozbrojenci, ktorí zabili jeho susedov, boli z Oromskej oslobodzovacej armády (OLA), povstaleckej skupiny; ich obete boli z etnika Amhara. (OLA popiera svoju účasť.)

Ak to znie zložito, v skutočnosti je to oveľa zložitejšie. V Etiópii žije viac ako 90 etnických skupín, z ktorých mnohí vodcovia sú v pokušení podnecovať nenávisť, aby získali kontrolu nad jedným z 11 etnických regiónov krajiny. Hostí státisíce utečencov zo štyroch nepokojných susedných krajín (Eritrea, Somálsko, Južný Sudán a Sudán). Diktatúra v susedstve (Eritrea) vyslala armády do boja proti predchádzajúcej etiópskej vláde a so súčasnou vládou bojuje ruka v ruke.

Vojna vytvára začarovaný kruh. Keďže suchá a záplavy spustošili vidiecke oblasti, mladí muži bez perspektívy pociťujú väčšie pokušenie vziať do ruky zbraň a zmocniť sa pôdy alebo koristi. Náborári povstalcov to veľmi dobre chápu. Na facebookových účtoch napojených na OLA sa objavujú videá mladých bojovníkov, ktorí oslavujú so stohmi peňazí, ktoré “oslobodili” z bánk. Keď v buši číha toľko bojovníkov, ktorí unášajú majiteľov obchodov a vraždia úradníkov, podniky utekajú z oblasti a verejné služby sa ešte viac zhoršujú. Miestni obyvatelia sú potom ešte viac frustrovaní a nahnevaní, najmä keď štát reaguje represiami, čo sa často stáva.

Sväté záblesky lúčenia

Krajinám destabilizovaným zlými vládami a klimatickými zmenami extrémizmus dodáva gelignit. Zoberme si Sahel, rozsiahlu vyprahnutú oblasť pod saharskou púšťou. Päť krajín – Burkina Faso, Čad, Mali, Niger a (severná) Nigéria – postihlo v roku 2022 sucho a najvážnejšia potravinová kríza za posledných 20 rokov. Takmer 6 miliónov ľudí zasiahli aj záplavy. Približne 24 miliónov ľudí v týchto piatich krajinách trpí “potravinovou neistotou” (čo znamená, že majú problém sa uživiť). Len v jednom subregióne Mali zistila irc koncom roka 2021 nie menej ako 70 konfliktov. Polovica z nich sa týkala pôdy, tretina vody. Sedmina mala za následok vyhnanie množstva ľudí z ich domovov.

Do tohto zúfalého prostredia vstúpili džihádistické skupiny. Od arabskej jari sa pobočky al-Káidy a (neskôr) Islamského štátu rozšírili po celom Blízkom východe, Afrike i mimo nej. Sľubujú spravodlivosť – napríklad obnovenie ukradnutých pasienkov – v krajinách, kde formálne súdy takmer nefungujú. Akonáhle sa presadia, urýchľujú kolaps štátnej moci. V rokoch 2020 až 2022 sa v piatich uvedených krajinách počet škôl, ktoré boli zatvorené v dôsledku násilia, strojnásobil na 9 000. Polovica detí v regióne sa v škole necíti bezpečne.

V Burkine Faso spôsobili súperiace džihádistické skupiny, že veľká časť krajiny sa stala neovládateľnou. Mestá sú obliehané. Snaha vlády poraziť džihádistov často situáciu ešte zhoršuje. Nákladné vozidlá, ktoré prepravujú tovar do oblastí kontrolovaných džihádistami, musia mať vojenský sprievod, ktorý môže, ale nemusí byť k dispozícii. Džihádisti blokujú cesty a kladú bomby na mosty. To všetko brzdí obchod a odľahlé oblasti sa stávajú ešte chudobnejšími. Neschopnosť vlády poraziť džihádistov rozčuľuje takmer každého: krajina v roku 2022 zažila dva štátne prevraty.

Podobná dynamika trápi celý Sahel. Nestabilita je nákazlivá. Farmári vysídlení v dôsledku klimatických zmien prekračujú neoznačené hranice a vyvolávajú strety. Džihádisti hľadajú útočisko v susedných krajinách. Ich myšlienky sa rýchlo šíria online a v radikálnych madrasách.

Západné mocnosti sa snažili pomôcť, ale neuspeli. V novembri 2022 sa Francúzsko vzdalo operácie Barkhane, vojenskej intervencie, ktorá mala pomôcť vládam Burkiny Faso, Čadu, Mali, Mauritánie a Nigeru potlačiť džihádistov. Začiatkom toho roka nový vojenský režim v Mali nariadil odchod francúzskych jednotiek a privítal pomoc ruskej žoldnierskej skupiny Wagner.

Sebastian von Einsiedel z Univerzity OSN v Tokiu tvrdí, že šírenie džihádistických skupín sťažuje ukončenie vojen. Ich požiadavky sa často nedajú splniť, ich vojaci sú fanatickí a vonkajší sprostredkovatelia neradi rokujú s teroristami.

Žiadne modlitby ani zvony

Pre povstalecké skupiny bez náboženskej inšpirácie je mamon dostatočným motívom na to, aby sa chopili zbraní. Štúdia Jamesa Fearona zo Stanfordskej univerzity zistila, že občianske vojny, v ktorých hlavná povstalecká sila zarába na nelegálnych drogách alebo nerastných surovinách, majú tendenciu trvať dlhšie. A globalizácia zločinu spôsobila, že takéto skupiny sa “ľahšie ako kedykoľvek predtým” dostali k zbraniam a hotovosti, poznamenáva pán von Einsiedel.

Aj vládne sily sú často chamtivé. Jason Stearns vo svojej knihe “Vojna, ktorá nevyslovuje svoje meno” tvrdí, že jedným z dôvodov, prečo je vojna v Kongu “samoúčelná”, je to, že dôstojníci dostávajú mizerný plat, ale pri nasadení v bojových zónach môžu zarobiť bohatstvo na sprenevere a vydieraní. Miestni obyvatelia sa sťažujú na problém “pompier-pyroman” (hasič-pyroman): regionálnych silákov, ktorí založia požiar, takže centrálna vláda s nimi musí rokovať o jeho uhasení.

Extrémnym príkladom prepojenia medzi zločinom a konfliktom je Haiti. V roku 2021 bol zavraždený jeho prezident Jovenel Moïse. Nikto nevie, kto si tento útok objednal, ale mnohí majú podozrenie na prepojenie s obchodom s drogami. Krajina sa odvtedy zmieta v chaose. Gangy, ktoré kedysi ovládali len slumy, teraz kontrolujú veľkú časť hlavného mesta Port-au-Prince. Joe, riaditeľ školy, ktorý si želá zostať v anonymite, opisuje, ako jeho škola dostala guľku v obálke s požiadavkou na 50 000 dolárov na ochranu, aby sa mohlo vyučovať. “Na mieste sme museli školu až do odvolania zatvoriť,” povzdychne si.

Haitský premiér Ariel Henry prosí o zahraničnú vojenskú intervenciu, ktorá by pomohla polícii obnoviť poriadok. Mnohí miestni obyvatelia by to privítali. Ralph Senecal, šéf súkromnej sanitnej firmy, ktorého uniesli v októbri, hovorí, že poriadok môžu obnoviť len americké jednotky. Haitské opozičné skupiny sa však obávajú, že takýto zásah by slúžil len na podporu pána Henryho, ktorý sa po Moïseho smrti chopil moci a je všeobecne považovaný za nelegitímneho.

Jedna ázijská krajina ilustruje všetky neduhy, ktoré spôsobujú pretrvávanie občianskych vojen. V starom drevenom farmárskom dome neďaleko thajsko-myanmarských hraníc varí Ko Khaht kura a ryžu. Keď je uvarené, skvapalní ho, vysaje injekčnou striekačkou a podá ho svojmu zranenému kamarátovi, ktorému chýba časť lebky a nemôže sa hýbať ani hovoriť.

Mjanmarsko je domovom jedných z najstarších povstaní na svete, ale aj jedných z najnovších. Ko Khaht patrí k Ľudovým obranným silám (PDF), ktoré vznikli po tom, ako sa v roku 2021 chopila moci vojenská junta. Je to ozbrojené krídlo Vlády národnej jednoty, paralelného štátu aktivistov, politikov a etnických vodcov, ktorého cieľom je obnoviť demokraciu. Vstúpil do nej po tom, ako videl, ako vojaci zavraždili muža pred jeho domom. Zbalil si malú tašku a utiekol na thajské hranice, kde pracoval v jednotke na zneškodňovanie bômb. Prišiel o pravú ruku a jeho pokožka je posiata šrapnelmi.

Mjanmarské boje sú ohromujúco zložité. Asi 200 ozbrojených skupín kontroluje časti územia alebo bojuje za zvrhnutie vlády. Niektoré z nich sú armády usilujúce sa o autonómiu veľkých etnických skupín, iné sú miestne milície, ktoré sa snažia brániť jednu dedinu. Od získania nezávislosti v roku 1948 krajina nezažila rok bez konfliktov. Aj v porovnaní s touto násilnou minulosťou sa však normy za posledné dva roky oslabili. “Nastala nová úroveň brutality, ktorej tón udávajú najvyšší predstavitelia,” hovorí Richard Horsey z Crisis Group.

V marci bola do Sagaingu v centrálnom Mjanmarsku vysadená spoločnosť, ktorá si hovorí “Ogre column”. Začali zabíjať, znásilňovať a mučiť. Ak je cieľom potlačiť odpor, tak sa to nedarí. Povstalci tvrdia, že takéto zverstvá posilňujú ich odhodlanie.

V hre sú klimatické zmeny: povstanie nabralo na sile v centrálnej suchej zóne, ktorá je chudobnejšia v dôsledku sucha. Aj zločinnosť dáva mnohým bojovníkom dôvod pokračovať v boji. Armáda je zapletená do pašovania heroínu a nefritu, rovnako ako niektoré etnické milície. Pán Horsey očakáva, že vojna “bude pokračovať ešte celú generáciu”.