Pred tridsiatimi rokmi, po rozpade Sovietskeho zväzu, ponúkol americký vedec Samuel Huntington pochmúrny pohľad na to, ako sa svet zmení. Naznačil, že niekdajší “studený” konflikt medzi Západom a Východom nahradí “stret civilizácií”. V čase, keď sa boj Číny s Amerikou zintenzívňuje, prezident Si Ťin-pching nedávno navrhol iný názor – že civilizácie môžu žiť v harmónii. Podľa The Economist, to môže znieť banálne optimisticky, ale jeho základné posolstvo je menej optimistické. Západ musí prestať presadzovať svoje hodnoty, inak sa ukáže, že Huntington mal pravdu.

15. marca, keď  Si predstavil svoju Globálnu civilizačnú iniciatívu (GCI), čínske štátne médiá o nej písali s nadšením. The Global Times nazvalo prezidentovu myšlienku “Xivilizácia” a označilo ju za “všetko dôležité” a “plnú čínskej múdrosti”. V hongkonských novinách South China Morning Post písal čínsky diplomat s narážkou na Huntingtona: “V čase, keď sa znovu objavuje zastaraná téza o ‘strete civilizácií’, je čínsky dôraz na rovnosť civilizácií potrebný viac ako kedykoľvek predtým pre mierový svet.” Inými slovami, Západ by sa mal naučiť žiť s čínskym komunizmom. Je síce založený na marxizme, západnej teórii, ale je aj plodom starobylej čínskej kultúry.

Podľa The Economist, GCI je posledným zo série návrhov Si, ako by sa mal riadiť svet. Ako prvá prišla Globálna rozvojová iniciatíva (GDI), ktorú predstavil OSN v roku 2021. Bola označovaná za “dvojnásobný motor” popri iniciatíve Pásmo a cesta, celosvetovom programe budovania infraštruktúry, ktorý Si spustil takmer na začiatku svojho viac ako desaťročného vládnutia. V rámci GDI sa Čína zaviazala poskytnúť chudobnejším krajinám pomoc vo výške najmenej 4 miliárd dolárov, a to od verejného zdravia až po znižovanie emisií uhlíka. Iniciatíva sa označuje ako “čínsky vzorec” pre rozvoj. To znamená, že ekonomické výhody majú prednosť pred občianskymi a politickými právami.

V roku 2022 Si vytvoril ďalšiu iniciatívu s názvom Globálna bezpečnostná iniciatíva (GSI). Stalo sa tak len dva mesiace po tom, ako jeho “starý priateľ” v Moskve Vladimir Putin začal inváziu na Ukrajinu. GSI odrážala ruský svetonázor a vyzývala na “spoločný, komplexný, kooperatívny a udržateľný” prístup k budovaniu medzinárodnej bezpečnosti. To je skratka pre to, aby sa veľkým mocnostiam, ako sú Čína a Rusko, poskytlo právo veta pri bezpečnostných opatreniach v ich susedstve. Čínski predstavitelia označujú marcové zblíženie medzi Iránom a Saudskou Arábiou, v ktorom Čína zohrala skromnú úlohu, za víťazstvo GSI. Za ďalší míľnik v oblasti GSI nepochybne označujú telefonický rozhovor Siho s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským 26. apríla, ktorý bol ich prvým kontaktom od začiatku vojny.

GSI bola vyhlásená na virtuálnom dialógu, ktorý zorganizovala Komunistická strana Číny a na ktorom sa zúčastnili vedúci predstavitelia približne 500 politických organizácií z viac ako 150 krajín. Načasovanie bolo možno zámerné: o niekoľko dní neskôr mal prezident Joe Biden spoluorganizovať druhý samit za demokraciu, takisto prostredníctvom videospojenia (zúčastnilo sa na ňom 85 svetových lídrov – čínsky nebol pozvaný). “Prax podnecovania rozdelenia a konfrontácie v mene demokracie je sama o sebe porušením ducha demokracie,” povedal Si svojmu publiku. “Nebude mať žiadnu podporu.”

Podľa The Economist, v mnohých nezápadných krajinách môže jeho vlastná iniciatíva získať podporu, aj keď pozostáva len z niekoľkých bromád. “Krajiny si musia zachovať otvorenú myseľ a oceniť vnímanie hodnôt rôznymi civilizáciami,” povedal, “a zdržať sa vnucovania vlastných hodnôt alebo modelov iným a podnecovania ideologickej konfrontácie.”

Čínski predstavitelia často poukazovali na podobné skutočnosti. Iniciatíva však formálne povyšuje obavy Číny zo “zasahovania” Západu na záležitosť, ktorá sa netýka len krajín, ale aj civilizácií. Naznačuje, že akýkoľvek útok na politický systém Číny je útokom na jej kultúru. Biden opisuje Ameriku ako účastníka “boja medzi demokraciou a autokraciou”. Si sa ju zjavne snaží vykresliť ako boj širšieho, huntingtonovského typu.

Podľa The Economist, čínska civilizácia je už dlho jedným zo záujmov Siho. Zvoláva zasadnutia politbyra, aby o nej diskutoval. Jednou z jeho mantier je, že Číňania musia preukázať “štyri sebaistoty”. Nie je prekvapujúce, že tri z nich sa týkajú posilňovania viery v rôzne aspekty čínskeho komunizmu. Štvrtá sa však týka čínskej kultúry: Si nechce pochybovať ani o jej veľkosti. Jeho názory v tejto oblasti sa nápadne líšia od názorov zakladateľov strany, ktorí vyzdvihovali temné aspekty predkomunistickej histórie Číny. Si radšej zdôrazňuje kultúrnu kontinuitu s minulosťou plnou slávy, ktorá je teraz stelesnená v strane. Mao Ce-tung sa snažil potlačiť konfucianizmus, filozofiu, ktorá po stáročia usmerňovala štátne a osobné správanie. Si ju propaguje.

Hudba pre Siove uši

V posledných rokoch niektorí čínski vedci prijali myšlienku Číny ako “civilizačného štátu” – krajiny, ktorej hranice zahŕňajú aj osobitnú civilizáciu. K popularizácii tohto pojmu prispela kniha britského autora Martina Jacquesa, ktorá vyšla v roku 2009. S názvom “Keď Čína vládne svetu” sa stala bestsellerom v Číne, kde sa jej predpoveď, že Čína vytlačí západnú moc bez toho, aby prijala západné hodnoty, zhodovala s názorom strany. V roku 2011 sa hitom stala aj kniha na túto tému od čínskeho akademika Zhanga Weiweia. Pán Zhang opisuje Čínu ako výnimočnú: jedinú modernú krajinu, ktorá je zároveň starobylou civilizáciou. Je zrejmé, že má Siovo požehnanie. V roku 2021 bol pozvaný, aby informoval politbyro o tom, ako prezentovať názory Číny na celom svete.

Podľa The Economist, rozvíjanie novej iniciatívy Siho bude zahŕňať zložité vyvažovanie. Ako vysvetľujú čínski predstavitelia, všetky civilizácie sú si rovné a mali by byť voči sebe tolerantné. Čo si teda myslieť o západnej civilizácii? Oficiálne čínske komentáre ju často vykresľujú ako upadajúcu, obeť zakorenených chýb. Dňa 21. apríla na fóre v Šanghaji, ktoré sponzorovala vláda, pán Zhang dal do kontrastu “harmóniu”čínskej kultúry s konfliktnou politikou na Západe (medzi rečníkmi bol aj pán Jacques). Dokonca aj Si vo svojom úsilí o podporu “kultúrneho sebavedomia” vyzdvihuje výnimočnosť čínskej civilizácie. Hovoril o jej “jedinečných myšlienkach a múdrosti”.

Podľa The Economist, podobne ako iné jeho iniciatívy, aj táto osloví mnohé chudobnejšie krajiny, ktoré chcú čínsku štedrosť a zdieľajú jeho pohŕdanie západnými hodnotami. Začiatkom minulého roka Čína vytvorila v UN skupinu s názvom “Iniciatíva priateľov globálneho rozvoja”, ktorá má 53 členských štátov. Teraz ich má takmer 70. Na samite o demokracii, ktorý sa konal minulý mesiac, Biden hovoril o “skutočných náznakoch, že tu obraciame smer” v súboji s autoritárstvom. Ak je to tak, treba ešte veľa doháňať. V marcovej správe inštitútu v-Dem, think-tanku so sídlom na univerzite vo švédskom Göteborgu, sa uvádza, že podiel svetovej populácie žijúcej v autokraciách sa zvýšil zo 46 % v roku 2012 na 72 % v minulom roku.

Podľa The Economist, na západe však Siova civilizačná iniciatíva prispeje len málo k zlepšeniu jeho imidžu alebo imidžu jeho strany. Medzi západnými elitami mnohí odmietajú akúkoľvek predstavu, že volanie po demokracii v Číne je výzvou pre jej civilizáciu. V roku 2019, keď bol americkým prezidentom Donald Trump, jeden z úradníkov ministerstva zahraničných vecí opísal súperenie s Čínou huntingtonovským jazykom. Je to “boj so skutočne odlišnou civilizáciou a odlišnou ideológiou”, povedala Kiron Skinnerová a dodala, že Amerika čelí “veľmocenskému konkurentovi, ktorý nie je kaukazský”. Za svoje výroky však v Amerike čelila odporu.

V posledných rokoch niekoľko amerických univerzít zatvorilo Konfuciove inštitúty na svojich univerzitných kampusoch. To však nebolo zamerané na 2 500 rokov starú filozofiu. Centrá, ktoré propagujú čínsky jazyk a kultúru, sa stali terčom útokov kvôli podozreniu z ich politického vplyvu. Na Západe existuje mnoho takýchto inštitútov, ktoré sponzoruje čínska vláda.

Podľa The Economist, sa západní predstavitelia obávajú, že GCI, podobne ako predchádzajúce návrhy Číny, nebude mať pozitívny vplyv, ale bude slúžiť na rozdeľovanie krajiny na priaznivcov a kritikov. Čínski diplomati sa spoliehajú na to, že zahraniční partneri vyjadria verejnú podporu myšlienkam Siho, pričom starostlivo sledujú, kto tak urobil. Jeho trojica globálnych iniciatív prehĺbi rozpory vo svete, uzatvára svoju úvahu The Economist.