Dôchodok až po 25 rokoch štátnej služby

Vojaci a policajti, ktorí odslúžia do roku 2013 menej ako päť rokov, budú mať nárok na výsluhový dôchodok o desať rokov neskôr ako ich predchodcovia. Nárok naň by sa mal totiž príslušníkom poriadkových síl postupne predĺžiť na 25 rokov štátnej služby. Nebude však zdanený a jeho poberatelia nezaplatia ani desaťpercentný stabilizačný odvod, ako to pôvodne zvažovala vláda SR. Vyplýva to zo zmien v zákone o sociálnych službách, ktoré dnes predstavil rezort vnútra.

“Základným motívom celého tohto návrhu je, že si ozbrojenci budú platiť na svoje dôchodky viac a budú slúžiť dlhšie, od 15 do 25 rokov, v rámci jednotlivých prechodných období. Ale aj tieto opatrenia znamenajú, že (si tento systém) budú môcť užívať dlhé roky, nielen počas služby, ale najmä, keď si poctivo odrobia roky v armáde alebo v polícii a budú môcť ísť do dôchodku,” zhrnul podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).

Vyššie poistné. Na dôchodky ozbrojených zložiek majú prispievať predovšetkým vlastní

Popri predĺžení služby sa zmení aj výška poistného. Policajti a vojaci by navyše mali platiť o dve percentá vyššie poistné, teda sedem percent. Viac bude platiť aj zamestnávateľ. “Celý čas sme sa snažili systém udržať tak, aby výpočet a vzorec, ktorý sa používa pre udržateľnosť samotného sociálneho systému, mohol byť vypočítaný aspoň na 50 rokov,” doplnil minister vnútra.

Novela, ktorá by mohla byť účinná od mája 2013, zohľadňuje aj požiadavku na valorizáciu penzií. Tá by mala byť u vojakov a policajtov rovnaká ako v civilnom sektore. Súčasne by mala byť diferencovaná počtom odslúžených rokov. “Je to omnoho spravodlivejšie, pretože vtedy nižšie dôchodky v zásade dobiehajú vyššie, minimálne percentuálne,” podotkol Kaliňák.

K miernejšej úprave v sociálnom systéme podľa neho prispeli predchádzajúce úsporné opatrenia, ako aj radikálny pokles odchodu policajtov zo zboru. Kým vlani odišlo zo systému asi 1800 policajtov, v tomto roku to bolo zhruba 550.

Novela podľa Kaliňáka zastaví negatívny trend narastajúceho deficitu na osobitných účtoch sociálneho zabezpečenia poriadkových síl. Do roku 2015 predpokladá minister vnútra úsporu 200 miliónov eur.

Zmeny v systéme ocenil aj minister obrany Martin Glváč (Smer-SD). “Bolo by strelením vlastného gólu tento systém ponechať tak, ako je nastavený, nakoľko o 30 rokov, ako vyrátali na ministerstve financií, by náš doplatok činil 500 miliónov eur. To znamená, že možno už o tri roky by sme tento systém nevedeli udržať,” podotkol.

Kritika opozície: Starí boli preferovaní dosť. Neznevýhodňujte mladších

Zmena v sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov v tej podobe, ako ju dnes predstavil rezort vnútra, znevýhodňuje mladších príslušníkov poriadkových síl. Upozorňuje na to exminister obrany Martin Fedor (SDKÚ-DS).

“Vláda sľubovala trvácu, spravodlivú a motivačnú reformu, ale namiesto toho to vyzerá skôr na lobistický kompromis. Žiaľ, zdá sa, že na riešenie, ktoré dnes predstavili, budú doplácať predovšetkým mladší príslušníci bezpečnostných a záchranárskych zborov,” uviedol.

Novela podľa neho nespĺňa dve základné požiadavky, ktoré by od nej čakal. Okrem spravodlivého nastavenia systému nedoriešená podľa neho ostáva aj otázka finančného deficitu osobitných účtov vojakov a policajtov. “Nie som presvedčený, že riešeniami, ktoré teraz navrhujú, dokážeme zastabilizovať celý systém, ktorý o chvíľu začne požierať rezortné peniaze – hlavne v prípade ministerstva obrany. Opatrenia, ktoré boli dnes predstavené, idú hlavne do budúcnosti,” uviedol Fedor.

Galko: Smer sľuboval, že sa súčasných nedotkne a sklamal

Bývalý minister obrany Ľubomír Galko (SaS) pripúšťa, že sa s predĺžením doby služby, ako aj so zmenou valorizácie dôchodkov dá súhlasiť. Sociálni demokrati však podľa neho nedodržali v tomto prípade svoj predvolebný sľub o tom, že sa zmeny v sociálnom systéme nedotknú tých príslušníkov, ktorí už dnes slúžia v silových zložkách. “Množstvo policajtov a vojakov volilo Smer práve preto, že oni vždy deklarovali, že všetky zmeny sa budú týkať len nových príslušníkov,” poznamenal.

Novele vyčíta aj to, že nijakým spôsobom nemení počet poberateľov výsluhových dôchodkov. Ich počet by sa mal podľa Galka znižovať, a to napríklad v súlade so zmenou, ktorú chcel v minulom volebnom období presadiť sám. Podľa nej by boli noví vojaci prijímaní na krátkodobé kontrakty, napríklad na päť rokov a nárok na výsluhové dôchodky by im nevznikal. Ich poberateľmi by sa ale stala úzka skupina príslušníkov ozbrojených síl, ktorí napríklad absolvovali bojové misie. “Je niečo iné, keď máte vojaka niekde v administratívnej pozícii, a niečo celkom iné, keď máte vojaka, ktorý bol v zahraničnej misii tri roky, čo sa mu podpíše na zdraví,” vysvetlil.

Novela zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov, z dielne rezortu vnútra, predpokladá, že príslušníci silových zložiek by mali podľa nových pravidiel získať nárok na výsluhový dôchodok až po 25 rokoch štátnej služby, namiesto súčasných 15. Zároveň by mali platiť vyššie poistné, a to sedem percent. Ministerstvo vnútra však ustúpilo od zámeru zaviesť takzvaný stabilizačný odvod, ktorý mali platiť výsluhoví dôchodcovia v penzii až do dosiahnutia veku 62 rokov.