Zatiaľ čo Ukrajina vedie vojnu proti Rusku, vyhrocujú sa konflikty s viacerými susednými štátmi. Tlak na Kyjev zvyšujú najmä hrozby v oblasti energetiky.

Ukrajina v spore s Bieloruskom, Maďarskom a Slovenskom

Ukrajina bojuje už takmer štyri roky na východe a juhu krajiny proti Rusku. Frontová línia sa tiahne od oblasti okolo Charkova až po Čierne more a je dlhá približne 1200 kilometrov. Paralelne s frontovou líniou sa však vyhrocujú konflikty politického vedenia v Kyjeve pod vedením prezidenta Volodymyra Zelenského s bezprostrednými susednými štátmi.

Za niekoľko týždňov sa vzťahy s Bieloruskom, Maďarskom a Slovenskom výrazne ochladili. Zelenskyj napríklad nedávno uvalil nové sankcie na bieloruského vládcu Alexandra Lukašenka, pripomína denník.

Na koľkých frontoch, či už vojenských alebo diplomatických, si Ukrajina môže v súčasnosti dovoliť „bojovať“?

Napríklad, reštriktívne opatrenia proti dlhoročnému prezidentovi Bieloruska zahŕňajú blokádu majetku, zákaz obchodu a tranzitu, finančné obmedzenia a zákaz vstupu na Ukrajinu. Niektoré z nich platia na dobu neurčitú, iné na desať rokov.

Zelenskyj tento krok odôvodňuje tým, že Bielorusko, ktoré leží severne od Ukrajiny, podporuje Rusko vo vojne proti Ukrajine. Podľa jeho slov ruské útoky z februára 2022 skutočne prebiehali aj z bieloruského územia. „Prečo sa sankcie proti Lukašenkovi uvalili až teraz?“, pýtajú sa pozorovatelia situácie na Ukrajine.

Denník Berliner Zeitung pripomína, že prvé ukrajinsko-ruské rokovania sa konali niekoľko týždňov po začatí vojny v bieloruskom regióne Homeľ a na okraji poľského pralesa Białowieża.

Trumpov prístup

Novinkou je teraz politický kontext. Sankcie prichádzajú práve v čase, keď americká vláda prezidenta Donalda Trumpa opatrne uvoľňuje svoju politiku voči Bielorusku a zapája Minsk do diplomatických formátov.

V polovici decembra došlo k veľkému prepusteniu politických väzňov v Bielorusku. Napríklad, opozičné bieloruské osobnosti Viktor Babaryka a Maryja Kalesniakovoá (Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová) mohli opustiť svoje väzenské cely – výslovne na základe intervencie amerických osobitných vyslancov. Kalesniakovoá bola navyše, rovnako ako niekoľko desiatok ďalších väzňov, prevezená na Ukrajinu a nie do Litvy, ako bolo zvykom v predchádzajúcich rokoch.

Zelenskyj sa okrem toho demonštratívne stretol s bieloruskou opozičnou líderkou Svetlanou Cichanovskou (Sviatlana Heorhijevna Cichanovská) a ostro kritizoval Lukašenka. Jeho poznámka, že biely špic (plemeno psa) má viac práv ako bieloruský ľud, vyvolala ďalšie rozhorčenie.

V Kyjeve považujú Lukašenka za „spolupáchateľa“ pri začatí konfliktu na Ukrajine. Kritici Zelenského sa však pýtajú, či ďalšia eskalácia voči Bielorusku – bez bezprostredného vojenského prínosu – je strategicky múdra.

Spor o ropovod Družba: ropa ako prostriedok nátlaku

Súbežne s tým eskaluje energetický spor s Maďarskom a Slovenskom – čo sú rovnako ako Bielorusko geografickými susedmi Ukrajiny. Od konca januára (niekto uvádza dátum 27.1.) je ropovod Družba, ktorý je dôležitý pre Maďarsko a Slovensko, mimo prevádzky. Na Slovensku dokonca vyhlásili „ropný stav núdze“. Kyjev hovorí o škodách spôsobených ruskými útokmi dronov. V Bratislave a Budapešti sa naopak objavujú obvinenia, že opravné práce na ropovode sú zámerne zdržiavané.

Slovenský premiér Robert Fico hovoril o „politickom vydieraní“ a otvorene pohrozil: „Ak prezident Zelenskyj myslí, že im nemusíme dodávať elektrinu, môžeme spoluprácu ukončiť.“ Slovenská republika v januári skutočne krajine dodala výrazne viac elektriny, ako bolo pôvodne dohodnuté. Maďarsko a Slovenská republika následne ako „varovný signál“ zastavili vývoz nafty na Ukrajinu.

Reakcia z Kyjeva bola ostrá. Hovorca ministerstva zahraničných vecí vyhlásil, že postoj Budapešti a Bratislavy pripomína „drogovú závislosť“, pretože obe krajiny sú naďalej silne závislé od ruskej ropy, hoci existujú alternatívne dodávateľské cesty.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa maďarský premiér Viktor Orbán a jeho slovenský kolega Robert Fico viackrát vyslovili proti dodávkam zbraní na Ukrajinu a príliš rýchlemu procesu pristúpenia Kyjeva k EÚ. Za to sú Budapešť a Bratislava ostro kritizované ostatnými členskými štátmi EÚ.

A tak je Ukrajina pod enormným tlakom: Ukrajinská armáda chce vojensky odolať sile Rusov, ekonomika trpí, medzinárodná podpora sa zdá byť krehká. Dodatočné konflikty s európskymi susednými štátmi sa teraz týkajú aj dodávok energie. Pre Kyjev sa preto naskytuje strategická otázka, koľko konfrontácie si môže dovoliť, aby sa ďalej neizoloval v už aj tak neistej situácii.

Prečítajte si tiež:

• Orbán vo Washingtone otvorene obvinil Ukrajinu zo zastavenia dodávok z ropovodu Družba
• Ukrajina opäť zaútočila na prečerpávaciu stanicu ropovodu Družba