Na 10. výročie úmrtia A. Srholca bude v stredu v Bratislave svätá omša

Srholec sa narodil 12. júna 1929 v maloroľníckej rodine ako druhé zo siedmich detí rodičov Márie a Antona Srholcových. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Keďže útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť si odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach.

Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a v Ostrave. V školskom roku 1969/1970 študoval na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne, kde si dokončil štúdiá a v roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza. Vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii vo farnostiach Bratislava-Blumentál, Pernek, Veľké Zálužie a Záhorská Ves.

V roku 1985 mu bol za účasť na Velehradskej púti odobratý štátny súhlas na výkon kňazskej služby. Do roku 1989 opäť pracoval ako robotník. Po Nežnej revolúcii sa venoval sociálnym a pastoračným aktivitám pre ľudí na okraji spoločnosti. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty, kde pomoc a prístrešie našlo takmer tisíc ľudí.

Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska a venoval sa uchovávaniu pamäti obetí komunistického režimu. Je držiteľom čestných doktorátov Trnavskej univerzity a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ako aj viacerých vyznamenaní za pôsobenie v oblasti charity, sociálnej práce a ľudských práv. Viaceré mestá a obce mu udelili čestné občianstvo.

Jeho pamiatku pripomínajú pamätníky v Bratislave, ulica a tematická autobusová zastávka v Skalici či pustovňa v Bioklimatickom parku Drienová pri Rajci. Trnavský samosprávny kraj už sedem rokov udeľuje Cenu slobody Antona Srholca. O jeho živote vyšlo viacero publikácií a v ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na treťom mieste. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.