Praha 5. novembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Facebook)
Podpredseda SPD Radim Fiala vyjadril veľkú nespokojnosť s tým, že podľa určitých expertov rasizmus proti bielym ľuďom nie je ekvivalentom černošskému rasizmu. V pondelok 4. novembra preto na sociálnej sieti predstavil dôkazy o existencii predovšetkým protibelošského rasizmu
“Musíme sa brániť proti akémukoľvek rasizmu. Aj belosi majú ľudské práva a právo žiť podľa svojich tradícií. Nedopusťme, aby našu rasu určili na vyhladenie!,” napísal v úvode príspevku Fiala.
Politik tiež búrlivo reagoval na to, že britská vládna Komisia pre rovnosť a ľudské práva (EHRC) čelí vlne kritiky zo strany prominentných akademikov, ktorým sa nepáči, že v novej štúdii odsudzuje rasizmus voči černošským aj belošským študentom univerzít rovnocenne.
EHRC zverejnila prieskum, ktorý ukázal, že rasové obťažovanie zažilo 9 percent britských belošských študentov, 27 percent ázijských študentov a 29 percent černošských študentov. Štúdia okrem toho uvádza aj niekoľko príkladov anglofóbie, čiže protianglického sentimentu na škótskych a waleských univerzitách medzi študentmi či zamestnancami.
Odborníci na rasizmus, ale Komisiu obvinili z toho, že porovnáva neporovnateľné. “Protičernošský, protiázijský, islamofobický a antisemitský rasizmus je v úplne inom meradle ako anglofóbia. Skúsenosť, ktorú môžu zažiť škótski a waleskí študenti, nebude zodpovedať tomu, čo zažívajú študenti s odlišnou farbou pleti alebo ďalšími viditeľnými rozdielmi,” myslí si profesorka Heidi Mirzová, ktorá sa na Londýnskej univerzite venuje otázkam náboženstva, rasy a kultúry.
Začlenenie anglofóbie podľa nej bagatelizuje rasizmus proti ľuďom tmavej pleti.
Radim Fiala, ale uviedol niekoľko príkladov, podľa ktorých by sa predsudky proti bielym ľuďom mali riešiť na rovnakej úrovni ako proti černochom či Aziatom.
“Podobný príklad je, že parížske Múzeum Orsay (Musée d’Orsay) hosťuje novú výstavu Čierne modely, zameranú na ľudí iných rás na slávnych obrazoch. Kurátori vyhľadali mená Afričanov a Ázijcov v dielach Moneta, Maneta alebo Picassa. Slávne obrazy potom pomenovali ich menami, hoci autori diel svoje diela takto nepomenovali!,” podotýka.
A potom v príspevku dodáva: “Obraz Olympia od Édouarda Maneta zobrazuje nahú ženu Victorino Muenetovú, ktorá bola často Manetovým modelom. Známy akt, ale pre účel výstavy premenovali na Laure. Laure je totiž meno africkej slúžky, ktorá na obraze stojí hneď vedľa nahého modelu. A tak je to na výstave s každým obrazom – odobrali im pôvodné meno a nahradili menom postavy inej farby pleti, ktorá na ňom vystupuje.“
Ďalší príklad toho, že iné rasy nadraďovali belochov, ukázal na knihe Pochovávanie slobody. V knihe sa totiž uvádza, že napríklad univerzita vo Wisconsine zavádza študijný predmet “Problém belosti“ o tom, ako sa má človek vysporiadať s tým, že je beloch, a tým pádom patrí ku kolonizátorom, utláčateľom, musia teda bielu nadradenosť vykoreniť.
V treťom príklade Radim Fiala upozornil na slová profesora George Ciccariello–Mahera, ktorý vyhlásil, že si želá “genocídu belochov“.
Na záver Fiala vyzval ostatných, aby sa bránili proti akémukoľvek rasizmu, pretože aj belosi majú ľudské práva a právo žiť podľa svojich tradícií. “Nedopusťme, aby našu rasu určili na vyhladenie!,” uzavrel.