Hormuzský prieliv je od rána 9:30 1.marca uzatvorený a 250 lodí čaká na kotvách, ako sa situácia vyvinie. Ropný tanker plaviaci sa pod vlajkou Palau bol zasiahnutý iránskou strelou a posádka bola evakuovaná. Išlo o prvý útok na komerčné plavidlo od začiatku operácie „Epická zúrivosť“ a odvtedy pribudli ďalšie dva. Každý deň sa tak na svetový trh nedostane 20 miliónov barelov ropy. Je to 20 % svetovej dennej spotreby. Najväčší iránsky ropný terminál bol zasiahnutý strelou Tomahawk z americkej ponorky. Prieliv Irán chráni dvadsiatimi miniponorkami, ktoré sú v plytkých vodách ťažko zasiahnuteľné. Deväť iránskych vojnových lodí bolo údajne potopených. Zúrivé letecké a raketové útoky pokračujú z oboch strán a ich cieľmi sa stali aj americké lietadlové lode, ktoré vojnoví štváči ironicky nazývajú ako „120 000 ton diplomacie“.

Samozrejme, samotnými údermi zo vzduchu je ťažké zvrhnúť iránsky režim, ktorý sa opiera o obrovský a dobre organizovaný aparát Iránskych revolučných gárd (IRG). Ak však budú trvať dlho a budú veľmi intenzívne, môžu úplne dezorganizovať život krajiny a celý systém štátnej správy. Môžu byť tiež zničené všetky kľúčové priemyselné objekty, vrátane energetických a vojenských.

Prežije Islamská republika tento najnovší vierolomný útok USA a Izraela, alebo Irán pôjde cestou Venezuely, či nebodaj dôjde k „balkanizácii“ krajiny? Túto otázku si vo svojej analýze položil americký politológ a publicista Andrew Korybko. Pozrime sa s ním a ďalšími expertami pre oblasť Blízkeho východu, ako sa môže situácia vyvinúť a čím sa môže tento konflikt skončiť.

Spoločná kampaň USA a Izraela proti Iránu má oficiálne za cieľ demilitarizovať krajinu a zvrhnúť jej vládu. Hneď na začiatku konflikti bol zabitý ajatolláh Alí Chameneí spolu so štyridsiatimi vysokopostavenými vojenskými činiteľmi. Ide však skôr o symbolické víťazstvo, keďže plány nástupníctva už boli pripravené.

V každom prípade existujú podľa analytikov viaceré scenáre, ako by mohla vojna skončiť, pričom žiadny z nich nezahŕňa jednoznačnú porážku Iránu zo strany USA a Izraela. Izrael a USA by síce mohli Irán zničiť a to aj pomocou jadrových zbraní, ale zatiaľ sa pre toto zúfalé radikálne riešenie nerozhodli v nádeji, že sa im podarí nepriateľskú vládu nahradiť bábkovou a obnoviť úlohu Iránu ako jedného z ich hlavných regionálnych spojencov. Irán však zjavne predtým spôsobí veľké škody Izraelu a zrejme aj kráľovstvám Perzského zálivu a regionálnym silám USA. Táto situácia tak vytvára podľa analytikov rámec pre nasledujúce scenáre vývoja:

• 1. Islamská republika útok prežije

V tomto scenári Irán poškodí Izrael a zrejme aj kráľovstvá Perzského zálivu a regionálne sily USA, bez toho, aby im spôsobil neprijateľné škody, ktoré by Izrael a USA provokovali k jeho zničeniu, čím by obe strany mohli síce nepresvedčivo, ale predsa vyhlásiť víťazstvo nad svojimi nepriateľmi, ako to urobili minulé leto. Irán by musel v krátkom čase súhlasiť so všetkými požiadavkami Trumpa týkajúcimi sa jadrového programu a balistických rakiet výmenou za zastavenie útokov. Podľa všetkého je práve táto možnosť preferovaná aj prezidentom USA, ktorý sa nechce zapliesť do dlhej vojny. Pre iránske vedenie to však znamená faktickú kapituláciu. Keďže bez balistického „štítu“ sa Irán stáva úplne bezbranným voči novým výzvam. Aj vnútri krajiny by takéto ústupky určite priviedli k prudkej aktivizácii opozície. Značne oslabený Irán by sa potom zjavne musel buď podriadiť USA uzavretím dohôd o svojom vojenskom a jadrovom programe, energetickom priemysle a nerastných surovinách a predaji ropy cez amerických sprostredkovateľov za doláre (o čo USA ide v prvom rade), alebo zostať izolovaný od regiónu.

• 2. Irán pôjde cestou Venezuely

Už v polovici januára bolo zrejmé, že „USA chcú v Iráne replikovať venezuelský model“ prostredníctvom „úpravy režimu“, ktorá umožní členom súčasnej vlády, ktorí sú naklonení USA, vládnuť krajine a jej zdrojovým odvetviam prostredníctvom zástupcov (čím sa zabráni Číne v prístupe k týmto zdrojom). Najrealistickejším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je prevrat vykonaný ideologicky nezaujatými členmi Iránskych revolučných gárd (IRG). Po potvrdení smrti ajatolláha Alího Chameneího a ďalších vysokopostavených iránskych vodcov sa celkovo stal jasný plán USA a Izraela vsadiť na tento scenár. Pripomína to, čo Američania urobili na začiatku roka vo Venezuele – zbaviť krajinu vodcov a prinútiť nových vodcov, aby urobili ústupky v kľúčových otázkach. Rozdiel je len v tom, že Nicolasa Madura uniesli, zatiaľ čo Chameneího zabili. Teraz je kľúčovou otázkou, či tento plán bude fungovať v Iráne rovnako ako vo Venezuele, kde nová úradujúca prezidentka Delcy Rodríguezová urobila Američanom ústupky vo všetkých oblastiach, uvádza vo svojej analýze Strana.ua. Podľa správ médií iránske vedenie ešte pred začiatkom novej vojny počítalo so smrťou Chameneího a pripravovalo plán pre tento prípad. Faktickým vodcom Iránu sa tak stal tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alí Laridžání. Po včerajších útokoch prežil a teraz vydáva komentáre na tému „budeme pokračovať v boji“. Ale, samozrejme, nikto nemôže zaručiť, že po smrti ajatolláha udrží situáciu pod kontrolou, a ak áno, opäť nikto nemôže zaručiť, že nepôjde na ústupky Američanom, ako to urobila Rodriguezová. Na druhej strane, v Iráne zostáva zachovaná „kostra IRG“ – kľúčová organizácia, ktorá zabezpečuje „kontinuitu kurzu“ pri akomkoľvek vývoji udalostí. A je nepravdepodobné, že smrť vodcov IRG sama o sebe dokáže narušiť rovnováhu tejto štruktúry. Okrem toho, na pokračovaní odporu Iránu má záujem Čína, pre ktorú je zásadné vtiahnuť USA do dlhej ničivej vojny. A do toho môže Peking investovať akékoľvek prostriedky. Takisto, ako to môže byť paradoxné, veľkým problémom pri realizácii „venezuelského scenára“ je vnútorná opozícia orientovaná na syna zvrhnutého šacha Reza Pahlaviho. Existencia hrozby z tejto strany konsoliduje elitu islamskej republiky a bráni dosiahnutiu jej dohôd so Spojenými štátmi.

Ak sa však zámer sionistov podarí a Irán sa opäť stane hlavným spojencom USA, mohol by sa pripojiť k Turecku a spoločne s ním vyvolať problémy pre Rusko na juhu Kaukazu a v Strednej Ázii a Číne i Rusku zabrániť vytvoriť severojužné logistické prepojenia a zrušiť čínske plány na projekt „Pás a cesta“ v tomto regióne.

• 3. „Balkanizácia“ Iránu

Absolútne najhorším scenárom bude, ak sa Irán začne „balkanizovať“, či už prostredníctvom separatistov (pravdepodobne vyzbrojených a možno aj vycvičených zo zahraničia) v oblastiach so silnou menšinou na periférii krajiny, ktorí obsadia mestá aj prostredníctvom priamej intervencie susedných krajín, najmä Azerbajdžanu podporovaného Tureckom. Pakistan by sa mohol zapojiť pod zámienkou boja proti teroristickým balučským separatistom a táto možnosť by mohla vysvetľovať, prečo jeho premiér práve zrušil svoju dlho očakávanú cestu do Ruska. Navyše sú tu na severe Kurdi, ktorí sú v susednej Sýrii manipulovaní Američanmi.

• 4. Plnohodnotná vojna

Ak sa Irán rozhodne vstúpiť do plnohodnotnej vojny, má šancu na úspech len v jednom prípade – ak spôsobí Američanom maximálne škody: potopí ich lode, zostrelí lietadlá, zasiahne živú silu. Poznamenajme, že kľúčovú úlohu bude hrať spôsobenie strát práve USA, a nie Izraelu. Izrael je pripravený na obete v mene zničení iránskeho režimu, a preto údery Iránu na Izrael, bez ohľadu na ich silu, nebudú mať prakticky žiadny účinok. Spojené štáty však nie sú pripravené na obete – väčšina Američanov je proti vojne v Iráne. A vo všeobecnosti proti Trumpovi. Preto, ak Irán dokáže spôsobiť americkým ozbrojeným silám vážne škody a sústredí odvetný úder na Američanov, a nie na Izraelčanov, môže to vyvolať politické cunami v Spojených štátoch, ktoré môže na dlhú dobu paralyzovať vonkajšiu (najmä vojenskú) činnosť Trumpovej administratívy. Ak navyše Irán dokáže udržať uzavretý Hormuzský prieliv, čo spôsobí rast cien ropy, negatívny vplyv na vnútornú situáciu v USA sa maximálne zosilní.

Bezpochyby Washington a Tel Aviv túto hrozbu chápu, a preto sa určite pokúsia ju minimalizovať vojenskými prostriedkami (potláčaním pokusov o protiútoky Iránu) aj politickými prostriedkami (podkopávaním stability iránskej vlády zvnútra, pokúšajúc sa o venezuelský variant. V každom prípade je riziko pre Trumpa mimoriadne veľké. Ale podľa všetkého ho americký prezident považoval za oprávnené. Možno po bolestivom údere od Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil Trumpove obchodné clá a oslabil jeho vyjednávaciu pozíciu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, s ktorým sa Trump stretne o mesiac, presvedčilo okolie šéfa Bieleho domu, že je potrebné to kompenzovať výraznou vojenskou akciou, aby dal celému svetu (a v prvom rade Číne) najavo, že Američania môžu beztrestne zničiť celé krajiny. Ak sa však výpočet „malej víťaznej vojny s malými stratami na životoch“ nenaplní, Trump môže stratiť prakticky všetko – stávky sú pre neho mimoriadne vysoké.

V súčasnosti sú všetky scenáre pravdepodobné, ale hodnotenia sa môžu rýchlo zmeniť v závislosti od toho, čo sa udeje, takže nič nie je isté, okrem toho, že by Irán jednoznačne porazil USA a Izrael. V tejto súvislosti by iránske balistické rakety mohli spôsobiť Izraelu obrovské škody, zatiaľ čo jeho protilodné rakety by hypoteticky mohli potopiť aspoň jedno z amerických plavidiel v regióne, ale každá z týchto možností by ich pravdepodobne podnietila k zničeniu Iránu (a v najextrémnejšom prípade možno aj k zváženiu jeho jadrového bombardovania). Z pohľadu Iránu je preto najlepším scenárom premeniť kampaň, ktorú USA a Izrael pravdepodobne očakávali ako relatívne rýchlu, na zdĺhavú, pričom by sa s časom zvyšovali škody, ale zároveň by sa dbalo na to, aby sa neprekročili americké „červené línie“, aby sa zabránilo totálnemu zničeniu Iránu. Takýto prístup vyžaduje trpezlivosť, ktorú časť obyvateľstva nemusí mať, a riziko spočíva v tom, že iránska raketová kapacita bude neutralizovaná skôr, ako ju bude možné v prípade potreby využiť vo veľkom meradle. Ak by sa však tento plán podarilo realizovať, Irán by mohol s určitou mierou vierohodnosti vyhlásiť víťazstvo.

Ktorý scenár sa nakoniec zrealizuje, bude jasné z ďalších krokov Teheránu. Podľa včerajška sa zdá, že Irán aj napriek smrti ajatolláha ďalej vykonáva masívne raketové útoky. Ich logika je pritom jasná – vytvoriť čo najviac ťažkostí pre spojencov USA v Perzskom zálive (Katar, Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia), aby vyvíjali tlak na Trumpa s cieľom ukončiť vojnu. Kľúčovou otázkou však je, či Irán dokáže spôsobiť podstatné škody priamo vojenským silám USA. Dlhotrvajúca vojna s veľkými stratami na životoch Američanov bude pre Trumpa v medzivoľbách politickým rozsudkom smrti. Rýchle víťazstvo naopak výrazne posilní pozíciu prezidenta USA v konfrontácii s Čínou a inými vonkajšími a vnútornými nepriateľmi. Stávky sú teraz mimoriadne vysoké.