Mladić zomrel, no jeho ideológia nie. Obete zo Srebrenice varujú, Srbsko mu chystá pocty

Mladić zomrel vo štvrtok počas výkonu doživotného trestu v Haagu. V posledných mesiacoch prekonal niekoľko mozgových príhod. Za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti počas vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1995 ho v roku 2017 odsúdili na doživotie. Medzinárodné médiá ho pre jeho úlohu vo vojnových zverstvách prezývali „mäsiar z Bosny“.

Jednou z jeho najznámejších obetí je Srebrenica, kde sily pod jeho velením v júli 1995 zavraždili viac ako 8-tisíc moslimských mužov a chlapcov a ich telá ukladali do masových hrobov. Mejra Djogazová prišla o troch synov, manžela i vnuka. Sedemdesiatsedemročná žena žije na okraji pamätného centra v Potočari, kde sú pochované tisíce obetí.

„Kvôli nemu som zostala sama. A nie som jediná, kto zostal sám: všetky matky v Srebrenici a mnohé ďalšie v celej Bosne a Hercegovine postihol rovnaký osud,“ povedala Djogazová pre agentúru AFP. Ani po desaťročiach sa zo strachu nevrátila do svojej dediny na okraji Srebrenice a zostala bývať v pešej vzdialenosti od hrobov svojej rodiny. „Bola by som rada, keby žil ešte dlhšie, aby trpel viac, tak ako trpíme my matky,“ povedala o Mladićovi.

Členka hlavného združenia srebrenických matiek Sehida Abdurahmanovićová, ktorej brat počas masakry zmizol a jeho pozostatky sa nikdy nenašli, považuje za dôležitejší než samotnú Mladićovu smrť jeho rozsudok. „Pre nás je najdôležitejšie, že bol odsúdený a že si odpykával svoj trest,“ povedala pre AFP. „Týmto rozsudkom sa jeho život už skončil.“

Fadila Efendićová, ktorej v júli 1995 zabili syna a manžela, uviedla, že Mladićova smrť jej nepriniesla „ani radosť, ani osobitný smútok“. Oveľa viac ju znepokojuje jeho pretrvávajúci odkaz. „Obzvlášť ťažko sa mi zmieruje s tým, že jeho myšlienky nie sú mŕtve,“ povedala 74-ročná žena pre AFP. „Keby zmizli, mohla by som sa z toho tešiť. Žiaľ, naďalej existujú. Táto ideológia nie je mŕtva.“

Zomrel Ratko Mladić, ktorého väznili v Haagu

Mladić má totiž stále množstvo priaznivcov v Srbsku aj v Republike srbskej. Po jeho smrti sa na viacerých miestach konali zhromaždenia a spomienkové akcie. V Zvorniku pri hraniciach so Srbskom pochodovali ulicami stovky ľudí, ktorí skandovali jeho meno, mávali srbskými vlajkami a vlajkami armády Republiky srbskej a niesli transparenty s jeho portrétom. Vo Višegrade, kde boli v roku 1992 brutálne zabité tisíce Bosniakov, skupina mladých ľudí rozvinula z mosta transparent na Mladićovu počesť a zapálila svetlice. Podobné prejavy sa objavili aj v Belehrade.

Srbský prezident Aleksandar Vučić reagoval zdržanlivejšie. V piatok vyhlásil, že to „nie je deň na spev ani na oslavu“. Zároveň pripomenul snahu Belehradu dostať vážne chorého Mladića z Haagu. „Snažili sme sa a urobili sme všetko, čo sme mohli, aby generál Mladić strávil koniec svojho života v Srbsku,“ povedal Vučić. Súd žiadosti o jeho prepustenie zo zdravotných dôvodov odmietol, čo srbský prezident označil za „bezprecedentné a neospravedlniteľné správanie“.

Srbský minister spravodlivosti Nenad Vujić pre televíziu K1 potvrdil, že Belehrad je pripravený vzdať Mladićovi oficiálne pocty. „Je isté, že generál Mladić dostane všetky vojenské a štátne pocty, na ktoré má nárok, pokiaľ ide o štát,“ povedal Vujić. Srbské úrady čakajú, kedy Haag vydá jeho telo. „Sme pripravení vyraziť do Haagu hneď, ako sa dozvieme, aké budú ďalšie kroky,“ dodal minister. Presný dátum pohrebu zatiaľ nebol oficiálne stanovený.

K smrti Mladića sa vyjadrilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí

Vučić nepotvrdil, či sa pripravuje štátny pohreb. „Ak si rodina bude želať, aby bol pochovaný na území Srbska, pomôžeme zabezpečiť, aby sa tak stalo dôstojným a náležitým spôsobom,“ uviedol.

Mladića zatkli v Srbsku 26. mája 2011 po viac než desiatich rokoch na úteku. Skrýval sa pod identitou Milorad Komadić. Pri zatýkaní nekládol odpor a dokonca pochválil mužov zákona, ktorým povedal, že našli, koho hľadali. Následne ho previezli do Haagu, kde sa jeho proces konal od mája 2012 do decembra 2016. Okrem genocídy v Srebrenici ho uznali vinným aj z ďalších zločinov vrátane prenasledovania, vyhladzovania, vraždenia a teroru. Vojna v Bosne a Hercegovine si v rokoch 1992 až 1995 vyžiadala približne 100-tisíc mŕtvych a vyhnala z domovov 2,2 milióna ľudí.

Podľa Abdurahmanovićovej ani prejavy Mladićových priaznivcov nedokážu zmeniť to, ako sa naňho bude pozerať história. „História si ho nepochybne zapamätá ako jednu zo svojich veľkých negatívnych postáv, ako vojnového zločinca,“ povedala pre AFP.