Čína súkromne ubezpečila Fínsko, že toto Rusku nedovolí, tvrdí Stubb

Stubb uviedol, že otázku otvoril počas letnej návštevy čínskeho ministra zahraničných vecí. „Povedal, že nikdy nedovolíme, aby sa to stalo. A myslím si, že je to celkom dobrý odstrašujúci faktor,“ povedal fínsky prezident. Wang I sa so Stubbom stretol v Helsinkách 5. júla, pričom medzi témami rokovania bola ruská invázia na Ukrajinu a európska bezpečnosť.

Fínsky prezident zároveň tvrdí, že Moskve vyhovuje, keď sa Európania sústreďujú na možnosť jadrovej eskalácie alebo priameho ruského útoku na Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO). „Rusko chce, aby sme tu my Európania sedeli a diskutovali: Bude Rusko eskalovať? Použije Rusko jadrové zbrane? Zaútočí Rusko na NATO a Európu?“ uviedol.

Európa by podľa Stubba mala reagovať pokojne, ale zároveň zostať pripravená. „Zostaňte pokojní, zachovajte si chladnú hlavu, zostaňte ostražití. Nedramatizujte, pripravte sa na najhoršie, aby ste tomu zabránili,“ povedal. Podobný postoj zaujal už v máji po preniknutí dronu do fínskeho vzdušného priestoru pri Helsinkách, keď zdôraznil, že krajina nečelí priamej vojenskej hrozbe.

Stubb nepovažuje za pravdepodobný ani bezprostredný ruský útok na NATO. Pokusy Moskvy preverovať reakcie Severoatlantickej aliancie označil skôr za „provokovanie“ než za prípravu na vojnu. Ruské jednotky sú podľa neho naďalej viazané bojmi na Ukrajine a odstrašujúca sila NATO robí priamy útok veľmi nepravdepodobným.

Fínsky prezident však zároveň vyhlásil, že sa približuje čas, keď by Európa mala obnoviť priamy politický dialóg s Moskvou. „Som presvedčený, že sa blížime ku dňu, keď by bolo užitočné, aby boli Európania v priamejšom kontakte s Ruskom, najmä preto, že musíme predchádzať nedorozumeniam,“ povedal Stubb.

Európa podľa neho ešte v tomto bode nie je a bezprostrednou prioritou zostáva podpora Ukrajiny. Do budúcnosti však považuje obnovenie komunikácie za potrebné. „Nemôžete jednoducho stlačiť tlačidlo stlmenia. Musíte začať diskusiu,“ dodal prezident Fínska, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 1 340 kilometrov a po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vstúpilo do NATO.