Mladí Slováci sú menej šťastní než seniori. Do spokojnosti výrazne zasahujú aj peniaze

Výsledky zároveň naznačujú, že pocit životnej spokojnosti sa líši podľa veku. Najšťastnejšie sa cítia staršie vekové skupiny. Medzi ľuďmi vo veku 66 až 99 rokov označilo svoj život za šťastný viac ako 77 percent opýtaných, v kategórii od 55 do 65 rokov to bolo približne 76 percent. Naopak, medzi mladými dospelými vo veku 18 až 24 rokov a ľuďmi od 25 do 34 rokov dosahuje tento podiel zhodne približne 62 percent.

Vo vekovej skupine od 45 do 54 rokov sa za šťastných považuje 63,2 percenta respondentov. Medzi ľuďmi vo veku 35 až 44 rokov je to približne 68 percent. Údaje tak ukazujú, že vyšší vek sa v prieskume spája s častejšie deklarovaným pocitom šťastia.

K najdôležitejším zdrojom spokojnosti patrí predovšetkým zdravie, a to vlastné aj zdravie rodiny. Uviedlo ho 54,8 percenta respondentov. Pre ďalších 37,6 percenta je podstatné tráviť čas s blízkymi a 25,9 percenta spája šťastie s pocitom bezpečia a vnútorného pokoja. Takmer 15 percent opýtaných pritom zdôraznilo aj význam dostatočných úspor a investícií.

Finančná situácia, zdravie aj pocit šťastia

Práve finančná stránka života sa však ukazuje ako jedna z najvýraznejších prekážok spokojnosti. Vysoké výdavky označilo za problém 25,1 percenta ľudí. Takmer rovnako často respondenti spomínali nepriaznivú spoločenskú a politickú situáciu, ktorú uviedlo 24,4 percenta opýtaných. Osobné zdravotné problémy trápia 19,1 percenta respondentov, zatiaľ čo strach, úzkosť a stres znižujú pocit šťastia u 17,4 percenta ľudí. Takmer každý desiaty Slovák navyše priznal, že ho zaťažujú dlhy.

Finančné starosti pritom neovplyvňujú iba schopnosť zaplatiť účty či vytvárať úspory. Podľa prieskumu majú peniaze dosah aj na celkovú psychickú pohodu. Ich vplyv na pocit šťastia priznalo takmer 69 percent respondentov. Zároveň 41,4 percenta opýtaných uviedlo, že občas závidia ľuďom, ktorí majú dostatok peňazí.

Podľa Jána Tonku, odborníka na osobné financie a dôchodky v spoločnosti Finax, môže byť prvým krokom k lepšej finančnej situácii dôkladný prehľad o rodinnom rozpočte. Odporúča spísať si pravidelné príjmy a výdavky a následne ich rozdeliť na nevyhnutné platby, ako sú bývanie, energie či strava, a výdavky, pri ktorých existuje priestor na obmedzenie spotreby.

Pozornosť by podľa neho mali ľudia venovať aj nevýhodným splátkam a drahým dlhom, ktorých splácanie môže rodinný rozpočet výrazne zaťažovať. Zlepšenie finančnej situácie pritom nemusí spočívať iba v šetrení. Ak to okolnosti umožňujú, pomôcť môže aj zhodnotenie pracovných možností, doplnenie kvalifikácie alebo hľadanie zamestnania s lepšou perspektívou rastu príjmu.

Nízke zárobky

Vyšší zárobok by podľa výsledkov prieskumu uvítala veľká časť populácie. Viac ako 60 percent respondentov totiž uviedlo, že by sa cítili šťastnejší, keby zarábali viac.

Tonka zároveň upozorňuje na význam finančnej rezervy a dlhodobého sporenia či investovania. Pred investovaním je podľa neho dôležité vytvoriť si rezervu na neočakávané výdavky. Následne možno uvažovať o pravidelnom investovaní aj menších súm, napríklad do široko diverzifikovaných ETF fondov, pri ktorých môže dlhodobý horizont a zložené úročenie podporiť rast investovaného majetku. Výsledok však závisí aj od vývoja trhu a investovanie prináša riziko straty.

Prieskum agentúry Ipsos sa uskutočnil online od 15. do 19. augusta 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 072 respondentov a respondentiek starších ako 18 rokov.