Európske krajiny sa prepadajú do priepasti

USA: Svetová veľmoc a hrozba bankrotu

USA by nedokázali financovať svoj status svetovej veľmoci bez úverov. Podľa amerického ministerstva financií dosahujú dlhy Spojených štátov v súčasnosti viac ako 35 biliónov eur. To je viac ako dvojnásobok úverových prostriedkov v porovnaní s pred desiatimi rokmi. V roku 2026 zaplatí americká vláda len na úrokoch viac ako 900 miliárd eur. Náklady na úroky tak dokonca o 100 miliárd eur prevyšujú tohtoročný americký rozpočet na obranu.

Veritelia USA začínajú byť neistí a požadujú vyššiu výnosnosť, aby mohli financovať americký štát. A na rozdiel od situácie v rokoch 2010 až 2019 úrokové sadzby tlačí nahor aj rastúca inflácia. Úroková sadzba na desaťročné americké štátne dlhopisy tak v súčasnosti dosahuje 5,3 percenta.

Napriek rekordnému zadlženiu však Amerike v strednodobom horizonte nehrozí bankrot. Spojené štáty sa totiž zadlžujú prevažne vo vlastnej mene: v dolári, ktorý sa na celom svete stále považuje za vedúcu menu. USA teda môžu svoje dlhy splácať vo vlastnej mene, ktorú si môžu, takpovediac, sami vytlačiť.

Iná situácia je v prípade štátov, ktoré si musia požičiavať v cudzích menách. Ako napríklad Francúzsko, Taliansko či Nemecko.

Európske veľmoci a dlhová kríza

USA exportujú svoju dlhovú krízu do Európy. Súvisí to s vplyvom amerických úrokových sadzieb na ostatné finančné trhy a na celosvetové hypotéky, lízingové zmluvy či firemné dlhopisy. Navyše mnohé priemyselné krajiny skrývajú svoju politickú stagnáciu pod rastúcou horou dlhov. Aj tu rastúci dopyt po peniazoch vedie k vyššej cene.

Či už ide o Japonsko, Francúzsko, Taliansko alebo Nemecko: Vytvorené sociálne výdobytky sa ťažko rušia. A v súčasnej dobe krajiny čoraz viac investujú do obrany. No skôr než sa ekonomika a zamestnanci zaťažia príliš vysokými daňami a odvodmi, doprajú si aspoň jeden dúšok z pohára dlhov. Tento nápoj je však čoraz silnejší.

Francúzsko sa topí v dlhoch

Zatiaľ čo Nemecko objavilo veľké zadlžovanie až počas vlád  kancelárov Olafa Scholza (počas pandémie COVID-19) a Friedricha Merza (špeciálny fond), vo Francúzsku je to už desaťročia bežnou praxou. Podobne ako v USA preto investori aj od francúzskeho štátu medzičasom požadujú vysoké úroky za požičané peniaze: v súčasnosti 4,9 percenta za desaťročné dlhopisy. V Nemecku je to ešte stále na úrovni 3,5 percenta.

Jörg Krämer, hlavný ekonóm Commerzbanky, vidí paralely s gréckou dlhovou krízou od roku 2009 a vyjadruje „obavy z vysokého a naďalej rastúceho štátneho dlhu Francúzska, ako aj z možných nákazových efektov na iné vysoko zadlžené krajiny eurozóny v nadchádzajúcich mesiacoch“.

Hoci sú podľa Krämera krajiny ako Francúzsko alebo Taliansko napriek svojmu vysokému štátnemu dlhu v stabilnejšej situácii ako vtedy Grécko, „napriek tomu sa opäť objavili prvé pochybnosti o únosnosti dlhu“. Francúzsko totiž prechádza krízou.

Vo Francúzsku dosiahne miera zadlženosti v roku 2026 rekordnú hodnotu 119 percent hrubého domáceho produktu (HDP). K tomu došlo naposledy v roku 1946 po druhej svetovej vojne. Pripomeňme, že maastrichtské kritériá finančnej stability v EÚ stanovujú maximálnu úroveň verejného dlhu na 60 percent HDP.

Marcel Fratzscher, prezident Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (Deutschen Instituts für Wirtschaftsforschung, DIW), varuje v denníku Rheinische Post pred „fatálnou špirálou“: Rastúce úrokové sadzby a politická paralýza by mohli krajinu vtiahnuť do recesie. Dôsledkom by bol pokles daňových príjmov, čo by viedlo k ešte väčšiemu zadlženiu. „Začarovaný kruh“, hovorí šéf DIW. Podľa Fratzschera bez radikálnej korekcie rozpočtovej politiky hrozí, že stabilita menovej únie, rsp. eurozóny, sa začne otriasať.

Ekonóm Commerzbanky Krämer však považuje za nepredstaviteľné, že by sa Francúzsko podriadilo režimu spĺňania dlhových záväzkov EÚ alebo Medzinárodného menového fondu: „Európska komisia tak pri opakovaných porušeniach rozpočtových pravidiel zo strany Francúzska zatvárala oči a viackrát udelila krajine predĺženie lehoty na zníženie jej deficitu.“

Bývalý predseda Komisie Jean-Claude Juncker tento postup odôvodnil slávnou vetou: „Pretože ide o Francúzsko.“

Analytici spoločnosti DWS, divízie pre správu majetku Deutsche Bank, pochybujú, že nedávno predstavený návrh rozpočtu francúzskeho ministra financií Rolanda Lescurea na rok 2027 bude stačiť na to, „aby sa štátne financie dlhodobo dostali na udržateľnú trajektóriu, najmä keďže ich dodatočne zaťažujú vyššie náklady na financovanie“.

Tento rok musí Francúzsko uhradiť úroky vo výške takmer 80 miliárd eur. Na rok 2027 vláda už počíta s viac ako 90 miliardami eur. Škrty v sociálnom rozpočte alebo vyššie dane sú vo Francúzsku rovnako nepopulárne ako v Nemecku. Navyše sa krajina práve nachádza v predvolebnej kampani pred prezidentskými voľbami.

ECB neustúpi

Líderka opozície Marine Le Penová z pravicovej strany Rassemblement National (Národné združenie) preto nedávno vyzvala Európsku centrálnu banku (ECB) na zníženie úrokových sadzieb, ECB však túto žiadosť odmietla: Centrálna banka slúži výlučne na zabezpečenie cenovej stability a nie na dotovanie štátnych rozpočtov.

A Jean-Luc Mélenchon z ľavicovej strany La France Insoumise (Nepoddajné Francúzsko) by najradšej „spálil“ alebo „zmrazil“ 18 percent francúzskeho štátneho dlhu. Takéto radikálne zníženie dlhu však jasne odmietla aj samotná francúzska centrálna banka.

Než bude EÚ musieť nad Francúzskom rozprestrieť finančný záchranný dáždnik, ako to bolo vtedy v prípade Grécka, zrejme ešte uplynie nejaký čas. ECB teraz chce najprv dostať infláciu pod kontrolu.

Šéfka ECB Christine Lagardeová zvažuje na 29. október ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb. To by bolo zlé pre zadlžené krajiny neochotné k reformám, ako je Francúzsko. A zároveň nadmieru predražené.

Veľké krajiny EÚ, ako Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko, si medzitým môžu vziať príklad z vtedajšieho takmer bankrotujúceho Grécka: Na pobreží Egejského mora sa po troch rokoch tvrdých úsporných opatrení opäť zaznamenávajú rozpočtové prebytky, dodáva denník.

O tom, aká je súčasná prognóza Slovenska, sme písali napríklad v tomto článku.

Prečítajte si tiež:

• Dôchodky nižšie o štvrtinu a platy o 30 %? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred rizikom štátneho bankrotu
• Rakúsky Burgenland plánuje rozšíriť veterné a solárne elektrárne o 2 000 MW